Chronik ...

Rok 1932

Kronikár Pavel Galvánek

Lieskovec je malá obec ležiaca na ľavom brehu rieky Kysuce, ktorá je hlavnou riekou nášho okolia. Táto príjma do seba Lodňanka zvaný potok, ktorý tečie cez našu obec, čím ju delí na dve čiastky. Obyvatelia, ktorých je podľa posledného popisu 1050, slovom jedentisícpäťdesiat, sú podľa národnosti Slováci a podľa náboženstva rímsko katolíci patriaci do Kys. novomestskej farnosti. Štyri židovské rodiny, ktorých majetky v roku 1918 boli hmotne poškodené opustili našu obec.
Kysucké Nové Mesto je sídelným mestom nášho okresu, od ktorého je naša obec na štyri kilometre vzdialená. Lieskovec patrí k tým obciam, ktoré so svojimi legionármi prispeli k premoženiu rakúsko-uhorskej monarchie, na ktorých troskách povstala naša Československá republika. Takýchto bojovníkov máme 11 v obci. Invalidov sa napočítalo 8, padlých 13, spolu všetkých vojenskú službu konajúcich členov bolo 136, z tých jedna čiastka bojovala na ruskom, druhá na talianskom fronte.
Poloha obce je utešená. Do okola sa rozprestierajú vrchy: Skačkov, Marusov, Pleš a Šerkov, ktorých výška je 600 - 800 metrová. Vidiek obce je vrchovitý a len malú čiastku tvorí rovina vedľa Kysuce sa rozprestierajúca. Je pravda, že chotár obce je asi 6 km dlhý, veľkú čiastku však tvorí pasienok a les, menšiu tvorí pôda.
Hlavným zamestnaním obyvateľstva je roľníctvo a chov dobytka. Na vrchovitých krajoch, kde je zem menej úrodná, rodí sa zvlášť ovos a zemiaky, na rovine však miesto týchto kapusta a pšenica. Toto však nestačí k výžive nášmu obyvateľstvu a preto sa niektorí iným zamestnaním usilujú vyživiť svoju rodinu, jako je k.p. košikárstvo, obchod pleteným tovarom, rybárstvo, včelárstvo, ovocinárstvo, v lete zbieranie jahôd, malín, šípok, ďalej obchodovanie maslom a vajcami, ba mnohí vedú podomový obchod, niektorí pracujú v rozličných tovarniach v Žiline, v uhoľných baniach v Karvine, iní sú pri železnici zamestnaní, atď.
Čo sa týka ovocinárstva, bol prevedený popis ovocných stromov v našej obci sa nachádzajúcich. Počet týchto činí 1758, z nich 1. čerešien 24, 2. orechov 1, 3. jabloní 550, 4. hrušiek 400 a 5. slivák 783.
Verejné budovy mimo dvoch krčiem a ľudových škôl, z ktorých jedna je cirkevná a druhá štátna sa v obci nenachádzajú. Čo sa notariátu týka, naša obec je k povinskému pridelená. Posledná pošta je Kysucké Nové Mesto; železničná stanica v Ochodnici na 1Km vzdialená.
Učiteľ národov Ján Amos Komenský vo svojom spise hovorí: "Osem hodín pracujeme, osem spíme a osem sa vzdelávajme!". Náš ľud sa tohoto hesla držať nemôže. Zaoberá sa totiž roľníctvom a preto poslednému nadostač času venovať neni vstave. Nájdu sa však mnohí z našich občanov, ktorí uznajú, že vzdelanie nadovšetko; za príklad si berú Nemcov, ktorí so svojimi školami prevýšia všetko. Že sa skutočne chcú vzdelávať, dokazujú s tým, že ani v jednom roku nevypožičali toľko kníh zo školskej, zvlášť z obecnej knižnice, jako v roku 1932. To im však nestačí. Predplácajú rozličné noviny, jako starí, tak aj školská mládež, ktorá je v dvoch triedach umiestnená. Vyučovanie v nich je striedavé. Poneváč školopovinných v roku 1932 pribudlo, zapotrebné bolo sa žiadosťou obrátiť na školský inšpektorát, aby sa postaral o štvrtú učebnú silu. To sa i stalo a tak v školskom roku 1932/33 dostali sme nového pána učiteľa, ktorý dočasne v cirkevnej ľudovej škole vyučuje, kým sa totiž nová štátna dvojtriedka nepostaví.
V marci mala byť zadržaná voľba obecného zastupiteľstva, k čomu však nedošlo, poneváč občianstvo sa uznieslo jednohlasne vyvoliť za hlavu obce Štefana Šutého, bývalého starostu, ktorý svoj úrad vždy a všade svedomite zastal. Za miestostarostu zvolený bol Jozef Mičjan, známy v našom divadle často vystupujúci komik.
Náš ľud je veselý, zábavný, pracovitý a pobožný, mnohí sú však poverčiví, falošní a pomstliví. Takej pomste sa pripisuje oheň v dome Adama Bobeka, ktorý s bočnými stavbami úplne zhorel, ďalšiemu šíreniu sa však zabránilo naše hasičstvo.
Jedinú záľubu nachádzajú mnohí v tom, keď medzi stavom manželským to najhoršie zapríčiniť môžu, čo má potom veľmi špatné následky, jako sú: ustavičná zvada v dome, bitka, pijanstvo, ba aj vražda. Prípad samovražda Štefana Ficka dňa 5. júla 1932.
Jako v minulom, tak aj v tomto roku vypukol v našej obci brušný týfus zvaná chytľavá choroba, ktorá sa medzi naším obyvateľstvom veľmi začala rozširovať, čo však na zakročenie okresného úradu k zlým následkom nedošlo. Zistené bolo, že v tomto roku istý kováč z Lutiše za Ľadonhorou sa rozprestierajúci vrch ku kopaniu kamenného uhlia upotrebil a to pre svoju potrebu, ktoré uhlie za veľmi dobre uznával. Poneváč tieto vrchy tvoria reťaz so Stenami ktoré sa rozprestierajú medzi Budatínskou Lehotou a Povinou, z druhej strany v lieskovskom chotáre ležiacom Plešom, môže sa rátať, že toto uhlie vo väčšom množstve sa aj v našom okolí nachádza. Že je to skutočná pravda, o tom som sa pred niekoľkými rokmi sám presvedčil. Vykopané uhlie dobre horelo a dalo sa upotrebiť tak, jako karvinské, dôkaz toho, že táto pánev má pokračovanie v našich vrchoch. Do tejto veci by sa mal obzrieť štát a presvedčiťl by sa, že táto udalosť je pravdivá. Náš ľud s týmto príde k práci a zárobku.

V roku 1933 bolo počasie veľmi nepríjemné; leto aprílové, nikdy nebol človek istý, jaké počasie nám prinesie nasledujúci deň. Jeseň bola daždivá, ustavične pršalo, ľudia sa obávali o svoju úrodu, počítajúc s tým, že po toľkých dažďoch nevykopú zdravého zemiaka. Jak veľké bolo však ich sklamanie, keď pri kopaní takmer so samými zdravými zemiakmi naplnili svoje vrecá. Čo sa druhého, pre náš ľud tak potrebného pokrmu - kapusty - týka, bola obstojná. Ľudia sa tedy nemali čo žalovať na rok 1933, ktorý im peknú úrodu priniesol.
Obyvateľstvo sa však aj chovom dobytka zamestnáva, čo mu ale žiadneho osohu nedonáša, ba mnoho rázy len škody, poneváč, jako v iných rokoch, tak aj včuľ sa taká strašná choroba rozširuje medzi ošípanými, pre ktorú za krátky čas ohromné množstvo uhynulo. Proti tejto chorobe bráni sa náš ľud štepením týchto, často však bez účinku. Väčšia čiastka nášho obyvateľstva sa tedy roľníctvom a chovom dobytka zamestnáva, menšia čiastka však z toho vyžiť nemôže a preto si hľadá rozličné práce a to mimo obce. Jedni vedú podomový obchod zvlášť v Čechách, nadovšetko v Prahe, iní pracujú na pílach pri dreve a to okolo Ždiar zvaného mestečka na Morave. Týchto počet činí 30 - 40, medzi ktorými sa nájde aj niekoľko žien.
Aby aj naši nezamestnaní prišli k nejakému zárobku, valcovaná bola krajinská cesta, ktorá vedie cez našu obec. Práca sa započala 19. júla a to na hornom našom chotári. Dokončila sa 15. augusta. Na tejto ceste pracovalo okolo 20 osôb denne.
Veľká chyba je, že mnohí nedbajú na čistotu. V byte, kde rodina takmer celý svoj život sa zdržuje, samá nečistota. Okolo domu hnojovka, ktorá sa dostáva do potoka, ba často aj do studne. Nie čud, že ľudia užívajúc jej vodu onemocnia na týfus. Jako vlani, tak aj toho roku, sa vyskytlo niekoľko pádov. Chorobe však životom nepodľahol, poneváč títo nemocní boli okamžite do nemocnice zavezení.
Náš ľud je pracovitý, keď sa mu práca darí, od radosti ide sa potúžiť, keď však pri svojom namáhaní nedôjde cieľa, od žiaľu ide si vypiť, keď ho nešťastie potkne, navštívi krčmu, aby na všetko zabudol, a tak to ide ďalej. Tedy pri všetkých radostiach a žalostiach prvá je krčma. Takéto máme v obci dve. Pečatený nápoj sa predáva vo všetkých troch obchodoch, medzi týmito je "Budúcnosť" zvaný, ktorý má svoj vlastný dom. Štvrtý obchod a to Kavackého*, v tomto roku úplne zhorel. Netrvalo dlho a vyhoreli neďaleko ležiace domy s bočnými stavbami ktorých gazdovia sú: nápadníci po Jozefovi Pagáčovi, Tnojanský* a Ján Pagáč. Kto a jako zapríčinil tento požiar dovčuľ vyskúmané nebolo.
Tu sa musím zmieniť o nemilej veci a to o vražde, ktorá v dome Jozefa Školníka bola spáchaná a ktorej obeťou sa stal majiteľ domu. Menovaný vo spánku bol sekerou usmrtený a do Kysuce hodený, kde bol potom do práce idúcimi robotníkmi nájdený. Vec sa vyšetruje.
Podľa matričnéhu úradu v Kysuckom Novom Meste sa v roku 1933 narodilo v Lieskovci 36 detí, z toho 21 chlapcov a 15 dievčat. Zomrelo 9 chlapov a 9 žien, spolu 18 ľudí, nezákonitých sa nič nenarodilo. Sňatkov bolo celkom uzavreto 20.
Čo sa ovocinárstva týka, počet ovocných stromov v obci sa nachádzajúcich je 29 čerešieň, 762 jabloní, 484 hrušiek, 826 slivák a 3 orechové stromy.
Naposledy sa musím zmieniť o našom školstve. Počet školopovinných vzrástol a preto dľa zákona potrebná by bola ešte jedna učiteľká sila. V tomto roku sa stala zmena v školskom inšpektoráte. Prvý inšpektor Klačanský na svoju žiadosť preložený bol do Skalice. Jeho miesto zaujal pán inšpektor Gavaj*, ktorý sa v októbri presťahoval do Čadce. Tiež nás opustil pán školský lekár Dr. Gucalov, ktorého sídlo bolo v Krásne. Jeho miesto zastupuje od konca roku 1933 pán doktor Silaš* lekár kysucko-novomestský. Zdravotný stav žiactva je dobrý.

Rok 1934 mimoriadny. Počasie v apríli a máji horúce. Leto mierne. Jeseň dlhá a tak teplá, že v októbri a novembri dozrievali jahody a maliny v lesoch, v záhradách rozličné ovocie. Májové mrazy zapríčinili miestami škodu, úroda však bola dobrá, asi taká, jako v predošlom roku. Práce pre našich nezamestnaných bolo dosť. Tieto sa konali na troch miestach. Jedna pri Skačkove, kde bola krajinská cesta valcovaná, druhá bola pri kopaní takzvaného "Štefkovho vŕšku" zamestnaná a tretia opravovala cestu do Lodného vedúcu. 12. mája vypukol oheň u gazdu Kolibača, ktorý za okamihom znivočil osem gazdovských domov. Začiatkom júla sa utopila Hermína Šutá, 32 ročná v Kysuci, keď prechádzala cez lávku na cestu vedúcu ku železničnej stanici. 15. júla zahynul v Budatíne Eduard Lehocký tunajší mládenec a to v štvrtej hodine rannej, keď prechádzal s vozom cez železničnú koľaj. Práve dochádzajúci osobný vlak ho zachytil a usmrtil. Voz, na ktorom sedel, bol zničený, s ním sediaci Štefan Bielik, tiež tunajší obyvateľ, ranený a kôň výšmenovaného zabitý.
V tomto roku sa konal popis ovocných stromov, ktorých počet je z roka na rok väčší. Gazdovia uznávajú, že ich pestovanie im pekný osoh donáša. Začínajú príklad brať od susedných Lodňanov, ktorí tak rečeno - len odpredávaním ovocia sa živia. Starší tedy obchodujú ovocím, mládež však už od 15. roku počínajúc, a to najviac pred Vianocami 2 - 3 týždne odchádza na Moravu, do Sliezska, väčšia čiastka však do Čiech, kde vedie podomový obchod núkajúc pasce a vešáky tamojšiemu ľudu na predaj. Mnohí z nich chodia po žobraní a spievaní, čo im za niekoľko dní asi 400 - 500 Kč, ba pri veľkom šťastí aj 1000 - 1500 Kč donáša.
V roku 1934 narodilo sa v našej obci 27 chlapcov a 20 dievčat, spolu 47 detí. Zomrelo 30 osôb, sňatkov uzavrelo 16 párov.
Čo sa školstva týka, poneváč počet školopovinných sa v tomto roku zväčšil, bolo zapotrebné postarať sa o novú učebnú silu. Včuľ má naša obec päť učebných síl a to troch učiteľov a dve učiteľky. Vyučovanie sa deje v troch triedach: v štátnej, v novozavedenej štátnej a cirkevnej. V prvých dvoch sa vyučuje 1. - 5. ročník, v tretej však 6. - 8. r. Vyučovanie v štátnych školách je polodenné, kdežto v cirkevnej celodenné. Školský lekár v tomto roku tri razy navštívil tunajšie školy. Chytľavá choroba medzi školskou mládežou zistená nebola.

Rok 1935. Tento rok sa podobal lonskému. Jaro bolo začiatkom teplé, 1. mája sa však premenilo na zimu, nastali snehové fujavice, ktoré trvali tri dni. Leto bolo horúce, suché takmer bez dažďa. Jeseň príjemná. Trvala skoro do Vianoc, kedy sa ukázalo trochu snehu, stálosti však nemal. Gazdovia sa obávali, že pre veľké a trvalé suchá budú mať slabú úrodu. Veľmi sa však mýlili. Jako obilia, tak aj zemiaky a kapusta boli vo veľkom množstve dovážané, nadovšetko zemiakov vykopali 2 - 3 rázy viac, jako v iných rokoch. Mnohým však ani toto hojné požehnanie úrody nestačilo a preto asi 10. čiastka obyvateľstva vedie podomový obchod, ktorý im veľmi pekný dôchodok donáša.
Veľká chyba je, že naši gazdovia skoro v každom roku musia veľké škody znášať pri svojom dobytku a to pre rozličné choroby, ktoré v tomto roku boli tak rozšírené medzi dobytkom, najmä medzi ošípanými, kurami a husami, že väčšia čiastka z nich uhynula.
V tomto roku povstal požiar u troch gazdov. 27. apríla zhorel dom Paulusa a dve humná. 20. júna domy Kondoka* a vdovy Školníkovej. Príčina neznáma.
V máji začala horiť stavba Štefana Ondreáša st. Oheň bol zavčasu pozorovaný a uhasený. Pri vyšetrovaní pre nerozvážnu vec tamojšej susedy bol gazda Ondreáš četníkmi zatknutý a uväznený. Jeho nevinnosť sa však dokázala a tak menovaný, ktorý je medzi tunajším ľuďom veľmi obľúbený, bol z trenčianskeho žalára vypustený. V roku 1935 sa narodilo v Lieskovci 14 chlapcov a 23 dievčat, spolu 37 detí, zomrelo 11 chl. a 24 diev., spolu 35 osôb. Počet narodených je tedy väčší. Kedysi 15 - 20 v jednej rodine patriacich ľudí bývalo v jednom dome, včuľ si však každá rodina usiluje postaviť svoje osobitné bývanie a preto vidíme čo ráz viac a viac nových domov v našej obci.
V tomto roku dostala naša obec nových obyvateľov z Holandska, ktorí rozličnými rečami vyprávajú a to maďarskou, nemeckou, italskou a len dvaja slovenskou rečou. Sú to usilovni ľudia rozumejúc sa rozličným remeslám. Od týchto by si mali príklad brať mnohí. Máme však v obci aj takzvaných pašerákov, ktorí kupectvo prevádzajú z Poľska dovedenými koňmi. Tiež iným spôsobom by radi niektorí zbohatnúť. Ba našli sa aj takí, ktorí kupujú, alebo falšujú pasy pre rozličné zvieratá.
Jako nám je známo, v obci sú dve krčmy. Jedna z nich a to v prostred obci sa nachádzajúca je Štefana Friša. Poneváč dom tohoto pre dlžobu bol odpredaný, dal si postaviť jeho syn menovaný dom pri hradskej. Obidve krčmy stoja tedy pri krajinskej ceste.
Regulácia ciest toho roku sa neprevádzala. Krajinská cesta je už v poriadku, nie však obecná, ktorá väčšiu opravu požaduje. Jako sa hovorí, má sa ona v budúcom roku a to spolu s naším potokom regulovať.
Priechod na Kysuci je už lepší, jako v predošlých rokoch. K tomuto cieľu slúžia horné a dolné lavky, jako aj dva úplne, v tomto roku zhotovené nové člny.
Čo sa školstva týka, v učebných silách nastala zmena. Pavel Galvánek, učiteľ ľudovej školy po 32 ročnom účinkovaní v tunajšej obci, 1. júla odišiel do penzie. Jeho miesto zaujal jeho syn Zoltán Galvánek, ktorý všetkými členmi školskej stolice, tedy jednohlasne, za učiteľa tunajšej ľudovej školy vyvolený bol. Predseda školskej stolice, František Miklošovič, kysucko-novomestský kaplán s voľbou nebol spokojný pre tú príčinu, poneváč ním navrhnutý Milan Matísek, v tomto roku vychodivši učiteľský ústav, pri voľbe ani len povšimnutý nebol. To menovaného predsedu tak nahnevalo, že voľbu bez príčiny zrušil a o vyvolenom učiteľovi ani počuť nechcel. Po tomto čine sa zišli členovia školskej stolice a zaslali prosbu, ktorá bola všetkými členmi školskej stolice podpísaná, na biskupský úrad, by vyvoleného za učiteľa tunajšej školy potvrdil. Medzi tým však predseda, ktorý ustavične urážal vyvoleného, jako jedného člena školskej stolice, Zoltána Galvánka pred biskupským úradom rozličnou nepravdou tak očernil, že ho za učiteľa tunajšej školy potvrdiť nechcel. Poneváč čas vyučovania sa blížil, prinútený bol otec vyvoleného učiteľa odcestovať do Nitry a vec predostreť biskupskému úradu. Po tomto biskup, ktorý, jako sa vyslovil, v tejto veci nič nevedel, poneváč hlavný cirkevný školdozorca ho v tom neupovedomil, vyvoleného za učiteľa tunajšej školy uznal. Biskupský úrad to hneď dal aj na písme, ktoré predsedovi ešte v ten deň doručené bolo. Predseda po tomto prinútený bol napísať zápisnicu o voľbe a predostreť biskupskému úradu, ktorý vyvoleného v jeho úrade potvrdil.
Jako v cirkevnej, tak aj v štátnej ľudovej škole nastala zmena. Miesto Oldricha Velíska štátneho učiteľa, ktorý 1. októbra nastúpil vojenskú službu, zaujal v Skalitom rodený Michal Martinák skončivši učiteľský ústav v tomto roku.
Naposledy sa musím zmieniť o voľbách, ktoré boli 19. a 26. mája prevedené. 19. mája sa volili členovia do poslaneckej snemovne a senátu, 26. mája členovia do okresného a krajinského zastupiteľstva. Dopadli ony našej obci nasledovne:
1. čo sa týka poslaneckej snemovne obdržala strana 1 agrárna 43 hlasov, strana 2 sociálni demokrati 15 hlasov, strana 3 nár. soc. 2 hlasy, strana 4 kom. 9 hlasov, strana 5 Čsl. ľudová, strana 7 Hlinková ľudová 228 hlasov, strana 13 fašistická 150 hlasov, strana 16 nár. sjedn. 1 hlas.
2. Senát: strana 1 agrárna 40 hlasov, strana 2 soc. dem. 17 hlasov, strana 3 nár. soc. 3 hlasy, strana 4 Kom. 6 hlasov, strana 5 Čsl. ľudová 4hlasy, strana 7 Hlinková ľudová 191 hlasov, strana 12 K. Henlein 1 hlas, strana 13 fašistická 136 hlasov, strana 16 nár. sjedn. 1 hlas.
3. Okres: strana 1 agrárna 50 hlasov, strana 2 soc. dem. 14 hlasov, strana 3 nár. soc. 1 hlas, strana 4. Kom. 6 hlasov, strana 5 Čsl. ľudová 5 hlasov, strana 7 Hlinková ľudová 204 hlasov, strana 20 nár. sjend. 13 hlasov, strana 21 fašistická 135 hlasov.
4. Krajina: strana 1 agrárna 51 hlasov, strana 2 soc. dem. 16 hlasov, strana 3 nár. soc. 1 hlas, strana 4 Kom. 6 hlasov, strana 5 Čsl. ľudová 5 hlasov, strana 7 Hliková ľudová 202 hlasov, strana 10 živn.-obch. 1 hlas, strana 11 krajinská zvesť.-soc. 1 hlas, strana 20 fašistická 126 hlasov, strana 21 slov. nár. 14 hlasov, strana 22 neod. nár. 2 hlasy, strana 24 židovská 2 hlasy.
Jako vidíme, pri týchto voľbách viedli v našej obci dve strany: Hlinková ľudová a fašistická. Poneváč náš ľud pri každej voľbe ináč zmýšľa, preto pri nasledujúcich voľbách môžeme veľké zmeny očakávať.

Kronikár Zoltán Galvánek, učiteľ na rímskokatolíckej ľudovej škole

Rok 1936 začal sa krásnym počasím, takým krásnym, že ľudia už aj v januári orali svoje polia. Sľubne začatý rok aj tak pokračoval, takže jar bola veľmi pekná celá. Leto bolo horúce a, hoci krátke, prinieslo dostatočnú a včasnú úrodu obilia, ktoré bolo z poľa zobraté tohto roku skôr, ako v iných rokoch, čo si ľudia samozrejme pochvaľovali, keďže im na úrode, ako roľníkom, veľa záleží. Okrem toho ešte aj jeseň bola spočiatku dosť dobrá počasím aj úrodou, avšak potom sa počasie hnusne zhoršilo. Pršalo, sneh padal, mrzlo, takže veľa ľudí malo kapustu a zemiaky pokryté snehom. Ťažká to bola práca v týchto časoch na poli, keď ľudia kopali zemiaky, alebo vytínali kapustu v zimných odevoch. Vyzeralo to, ako keby eskimáci prevádzali poľné hospodárstvo. V takýchto časoch chudákom roľníkom nik nezávidel tú božiu úrodu, pri braní ktorej si museli klásť oheň, aby sa občas mohli ísť obhriať. K Vianociam sa počasie trochu oteplilo, takže chôdza po vodnatom snehu nebola nikomu milá, zvlášť však tiež preto, lebo tým trpí veľmi záobuv, ktorú náš ľud, veľmi šetrný, nechce vydávať v šanc zlému počasiu a preto radšej ani mnoho po vonku nechodí, iba do krčmy v karty zahrať, zrejmá vec, že bez peňazí, iba tak, "o darmo", pretože už aj náš ľud tak nemilobohu peniaze nevyhadzuje, ako kedysi, kým bolo viac tých groší, babky si zasa zájdu obyčajne do susedov na kus reči. Hospodársky rok bol teda dosť dobrý a ani toľko chorôb na statku nebolo, ako inokedy predtým, za čo sa zrejme môže ďakovať iba väčšej vzdelanosti ľudu, že statok ochraňuje vopred proti chorobám pomocou zverolekárstva, ako aj účelnejšie a zo zdravotných dôvodov správnejšie stavanými chlievmi.
Ako to už na našich dedinách býva, o populáciu je dostatočne postarané, takže nemusíme mať strachu, že národ vyhynie. V Lieskovci tiež sa ročne viac ľudí rodí, ako pomre. Tohto roku sa narodilo 21 chlapcov a 26 dievčat, okrem toho 3 nemanželské deti, teda celkom o 13 detí viac, ako vlani, naproti čomu pomrelo 8 osôb mužského a 4 ženského pohlavia, to je o 23 osoby menej, ako vlani. Celkový prírastok obyvateľstva proti minulému roku je teda 36 osôb, z čoho ženský svet má väčší podiel, avšak o tie je tiež postarané, keďže sa oženilo iba 6 mužských a vydalo 12 ženských z Lieskovca, teda dvojnásobok. Strach, že sa nepovydávajú, môže teda bezpečne zmiznúť z otcovských sŕdc.
Kultúrne miestny MOK (miestna osvetová komisia) pracoval pomerne dobre, o čom svedčí to, že 16. februára zahraté dielo Františka Urbánka "Strašidlo" dostalo na okresných divadelných závodoch, poriadaných v Kysuckom Novom Meste v dňoch 14. a 15. marca, druhú cenu. Koncom marca odsťahoval sa do Lieskovca nový obchodník Anton Obrtlík, ktorý prenajal dom od Tomáša Švaňu, takže v Lieskovci sú nateraz 3 obchody. Dňa 14. apríla v noci vypukol požiar u obyvateľa Mateja Hmiru, pričom drevené stavanie zhorelo celé aj s humnom. Škoda bola krytá poistením. Po prvý raz vôbec konala sa v našej obci 19. apríla stromková slávnosť, ktorej sa zúčastnilo obyvateľstvo obce vo veľkej miere, nakoľko počasie bolo krásne, ako k tomu účelu zvlášť u Prozreteľnosť objednané. Slávnosť usporiadal miestny učiteľský zbor za súčinnosti hasičstva a školských dietok. Za DHZ prednášal o význame slávnosti veliteľ miestneho DHZ starosta Štefan Šutý, o kultúrnom význame stromkov prehovoril miestostarosta obce a podveliteľ DHZ Jozef Mičjan a o hospodárskom osobu stromov vôbec a ovocných zvlášť predniesol reč učiteľ Jaroslav Kuranda. Slávnosť bola spestrená recitáciami žiactva, ako aj spevnými číslami žiakov, ktoré nacvičili učitelia Jaroslav Kuranda a Zoltán Galvánek. Po slávnosti, ktorá sa konala na obecnom pozemku kúpenom od Friša pre školu, kde bolo aj zasadených 7 stromkov, odišlo obecenstvo v sprievode do dediny, kde sa rozišlo. Potom bola tanečná zábava, ako to pri takých príležitostiach obyčajne býva. V najlepšom prúde zábavy bolo odrazu počuť signál hasičskej trúbky: "Horí!", čo spôsobilo medzi veseliacim sa občianstvom úžas, takže zábava prestala a každý bežal von, či to nehorí jeho chalupa. Zistilo sa, že veľká žiara, ktorá sa rozprestierala nad obcou, ide z horného konca obce, bútorského, ktorý je na vyvýšenom mieste nad obcou. Horeli stavania vdovy Anny Králikovej a jej detí. Škoda bola krytá poistením, až na 1/7 celku, ktorá patrila Vincentovi Králikovi. O mesiac neskôr, v noci o 12. hodine zo dňa 27. na 28. mája, vypukol požiar u vdovy Zelinovej. Požiar spozoroval nočný strážnik Mitka, takže sa ho podarilo včas zneškodniť. Avšak podpaľač bol veľmi húževnatý tvor. Keďže sa mu nepodarilo dielo prv, chcel ho previesť neskôr. O 3. hodine ráno vypukol požiar znova. Tento raz sa ho už nepodarilo lokalizovať a preto mu padlo stavanie za obeť. Zhorelo humno a všetko ostatné na dome okrem múrov, takže Zelinovci si na mieste, kde prv humno stálo, postavili takú provizórnu búdu z dosák a v tej bývali až do neskorej jesene. Z požiaru boli podozriví členovia rodiny, ktorí boli potom vyšetrovaní, avšak sa im nič nedokázalo a boli prepustení na slobodu.
Koncom školského roku 21. júna bolo miesto učiteľské na tunajšej rímskokatolíckej ľudovej škole zaplnené pozvaním doterajšieho učiteľa Zoltána Galvánka, za ktorého tentoraz veľmi stál aj sám predseda školskej stolice kaplán Miklošovič, ktorý v minulom roku nechcel o voľbe menovaného ani počuť. Avšak po voľbe vyskytli sa zasa ťažkosti. Biskupský úrad dľa nového nariadenia referátu ministerstvo školstva a národnej osvety voľbu neschválil a musel byť vypísaný súbeh, nakoľko nemal pozvaný učiteľ ešte skúšku spôsobilosti, ktorá je potrebná pri zaplnení definitívneho miesta. Nová voľba sa konala dňa 28. augusta a nakoľko sa žiaden učiteľ nehlásil so skúškou spôsobilosti, bol dočasne zvolený zase len Zoltán Galvánek na dobu jedného roku. Počiatkom septembra nastúpil výpomocne na miesto učiteľa Oldřicha Velíska, učiteľa štátnej ľudovej školy, učiteľ Bohumír Fučík, ktorý prišiel z Makova. Bývalý výpomocný učiteľ Michal Martiňák odišiel do Lodna, kde dostal čakateľské miesto.
Ako do tretice patrí prípadného nového požiaru zo dňa 5. na 6. septembra, kedy zhorelo Bendovi humno. Naproti týmto zničeným stavbám postavilo sa v Lieskovci v roku 1936 5 domov murovaných a 1 drevený. Koncom mesiaca septembra sa podarilo učiteľovi Kurandovi prehovoriť doterajšieho majiteľa revíru Tribského zo Žiliny, aby mu revír prepustil, čo sa aj stalo za odstupné 800 Kčs, nakoľko bolo v revíre dosť zveriny, pretože bývalý prenájomca revíru v ňom nepoľoval 2 roky. Do spolku vstúpili aj štyria Tešínčani a traja učitelia z Lodna, ktorí sa však s Kurandom pre nejaké nezrovnalosti medzi sebou poškriepili a zo spolku vystúpili. V októbri bola vymeriavaná trasa novej vicinálnej cesty do Lodna, avšak, kedy sa k stavbe pristúpi, ako aj k regulácii miestneho potoka Lodňanky, sa nevie. Tohto roku tiež prvý raz tu bola zorganizovaná služba CPO a prevedené zatemňovacie cvičenie. Obyvateľstvo je dosť chápavé pre tieto veci a s porozumením pomáhalo pri tomto cvičení udržovať poriadok. V noci dňa 8. novembra zhorel v Rovniach letný chliev krčmára Frišu a v noci dňa 13. novembra neznámi páchatelia sa vlúpali do miestnej predajne družstva "Budúcnosť", kde pokradli rozličný tovar, zvlášť však slaninu a liehoviny. Páchateľov sa nepodarilo dosiaľ dopadnúť. Pred koncom kalendárneho roku 20. decembra bol obecný starosta u miestneho obyvateľa Vincenta Sopka, o ktorom sa vyprávalo, že sa zbláznil, pretože susedovi aj sebe vytrepal obloky, 4 dni nejedol a mater zbil poriskom zo sekery. Starosta obce však tvrdil, že Sopek nerobí dojem blázna. Všeobecne sa to tiež zdalo, ale normálny predsa len nebol, čo spozorovalo niekoľko ľudí.

Počasie
Rok 1937 sa začal teplými dňami takže ľady na potokoch a Kysuci sa roztopili, rozlámali a odplávali. Koncom januára však bola zasa tuhá zima, načo pripadol snehový poprašok, takže ľudia vyvozili hnoj na polia, na ktoré by sa s vozmi nedostali, to je do kopcov. Avšak počiatkom februára bolo počasie zasa mierne a také bolo aj v marci a apríli, kedy najviac len pršalo. Zato máj bol pekný, teplý. Jarné počasie teda bolo uspokojujúce, zato však koncom leta sa nečas vyvŕšil na ľuďoch. Celý august pršalo, čo sťažovalo poľné práce, nakoľko vtedy je u nás žatva v plnom prúde. Taká istá skoro bola aj jeseň, lebo väčšinou pršalo.

Hospodársky život
Ľudia sa na poli močili. Zaslúžili si tú úrodu, ktorá tak náramne skvelá nebola, čo naznačuje úkaz, že niektoré poľné produkty proti roku minulému boli drahšie. Platí to najmä o kapuste, ktorej cena bola 40 Kčs za 1 q. Cena zemiakov sa pohybovala okolo 30 Kčs za 1 q. Na obec z podpornej akcie došlo obilie, ktoré lacnejšie dostali tí gazdovia, ktorí si dali upísať škodu utrpenú na obilí vymrznutím oziminy. Pozoruhodný úkaz v hospodárstve nastal zvýšením ceny dreva. Na drevo bola tohoto roku dobrá konjunktúra až do konca roku. Cena dreva sa pohybovala okolo 100 Kčs za 1 m3 na mieste, okolo 145 Kčs na píle v Krásne nad Kysucou. Mnohí ľudia popredali takmer všetko svoje drevo z hôr, čím si mnohí pomohli od dlhov, lebo lieskovskí občania sú veľa zadĺžení. Ináč však životný štandard týchto ľudí nebol nijako zvlášť zvýšený. Nie sú naučení dobre jesť, im stačí po starosvetskom spôsobe jednoduché jedlo bez mäsa a sú spokojní. Peniaze, ktoré za drevo dostali, nezvýšili ich životnosť. Boli použité väčšinou na vyplatenie dlžôb, alebo boli uložené, mnoho sa ich však tiež prepilo, čo je stále ešte zlým zvykom našich dedín a nedá sa naraz vykoreniť, musí sa proti nemu postupovať s plánovitou účelnosťou, miernym tempom, rozumným poučovaním.

Populácia
Čo do populácie, je z roka na rok horšia. Každým rokom je úbytok prírastku väčší, čím sa povážlive blížime k populačnej stagnácii. Kým vlani bol čistý prírastok obyvateľov narodených 36, zatiaľ v tomto roku toto číslo bolo oveľa menšie, iba 28, teda bezmála o 1/4 menej, ako vlani, čo by dľa papierovej formy malo znamenať, že za 3 roky bude populačná stagnácia. Avšak dúfajme, že tomu tak nebude. Sobášov bolo 7.

Kultúrny život
Kultúrna činnosť v obci je závislá na učiteľskom zbore, ktorý ju vedie a stará sa o ňu primerane. Úlohy učiteľov sú obyčajne rozdelené tak, aby v roku každý vykázal svoj podiel. Avšak nesmieme vynechať, že niektorí obyvatelia, a je ich teraz už dosť, tiež radi pri tom pomáhajú. Dňa 7. februára bola s veľkým úspechom za veľkej návštevy zahratá divadelná hra "Pani rychtárka". 7. marca boli konané oslavy 87. narodenín prezidenta Osloboditeľa T. G. Masaryka. Dňa 11. apríla bola za veľkej účasti obecenstva usporiadaná stromková slávnosť, kde žiactvo recitovalo básne a spevy, a symbolický stromček bol zasadený na dvore rímskokatolíckej ľudovej školy, ktorý však bohužiaľ vyschol. Máj bol bohatý na oslavy. Boli oslavy Štefánikove, deň matiek, k čomu 28. mája sa pridružili tiež oslavy narodenín prezidenta Beneša. Dňa 28. októbra boli konané oslavy 19. ročného trvania ČSR, ktoré, hoci dôstojné, neboli tak veselé, ako oslavy v rokoch predošlých, pretože už sme boli životami bez otca, bez nášho drahého prezidenta Osloboditeľa, ktorý nás navždy opustil v noci dňa 14. septembra. Táto smutná zvesť bôľne zapôsobila na srdce nášho dobrého, citlivého ľudu. 21.9., to je v deň pohrebu prezidenta Osloboditeľa, konala sa tryzna v Kysuckom Novom Meste, kde sa zišiel veľký počet ľudí aj dedinských. V našich školách sa konala pietna spomienka. K činnosti kultúrnej patrí aj rad učiteľských prednášok. Treba zvlášť vyzdvihnúť praktickú cenu prednášok učiteľa J. Kurandu, ktorý sa venoval otázkam obrany obyvateľstva a brannej výchove. K veciam kultúrnym patrí tiež faktum, že štátna škola bola rozšírená o 1 triedu počiatkom školského roku 1937/38, je tedy teraz päťtriedna a s cirkevnou školou je o 1 viac, je teda v obci celkom 6 tried.

Zvláštne udalosti
Dňa 4. januára odviezli do blázinca do Levoče Vincenta Sopka, avšak koncom januára sa vrátil, ako normálny človek, zasa domov. 24. februára bola v hostinci u Dupkalu schôdza obce, kde prehovoril ochodnický starosta Baltiar o výhodách pripojenia sa Lieskovca k farnosti ochodnickej. Uvažovalo sa: Keď sa Lieskovec prifarí k Ochodnici, bude sa žiadať spoločná pošta, spoločné notárstvo, bude postavený most cez Kysucu a za Kysucou postaví Ochodnica obvodovú meštiansku školu. Avšak žiadosť lieskovskú biskupský úrad v Nitre zamietol. Čo chcú robiť ďalej, nevie sa, lebo jednanie je na mŕtvom bode. Zo dňa 8. na 9. mája o 2. hod. v noci zhorelo humno Justiny Funiakovej a hneď nato v noci zo dňa 11. na 12. mája bol zasa v Lieskovci veľký požiar. Za potokom vyhorela celá kolónia gazdov. Boli to Škuták, Halúska, Chrastková, Janiš, Ján Koprna, Filip Koprna, Šišaj, Slezák (2 domy), Ondrejáš Karol a čiastočne bol poškodený aj dom podomového obchodníka Pitku. Okrem toho obránené boli humná Slezákovo a Škutákovo. Janišovi zhorelo 6 prasiat, 3 ročné dieťa sa popálilo tak, že muselo byť odvezené do nemocnice a staršie sa tiež popálilo na tvári. Hasenia sa zúčastnili okrem lieskovských hasičov ešte ochodnickí, kysucko-novomestskí a žilinskí. Chytali sa od iskier aj stavby okolité a vzdialenejšie smerom severným, nakoľko bol južný vietor, ba museli sa oháňať a hasiť aj ľudia u Šutovcov. Chytala sa aj rímskokatolícka ľudová škola, avšak starosta vyrazil dvere, pustil hasičov na poval a tak bolo nebezpečenstvo bez škody zažehnané. Úradné veci školské opatrovala učiteľka Smejkalová a učiteľ Fučík. Dňa 29. mája zhorelo humno Jána Pagáča a 27. júna všetky staviská Tomáša Koprnu. Koncom školského roku odišiel z obce učiteľ Fučík na Turzovku a na jeho miesto sa vrátil bývalý učiteľ O. Velísek z vojenčiny. Tiež na novú triedu prišiel učiteľ Martiňák, ktorý už v roku 1935/36 učil v obci. 8. septembra bola v Kysuckom Novom Meste birmovka a potom poobede lieskovskú rímskokatolícku ľudovú školu navštívil biskup nitriansky Karol Kmeťko. 31. októbra bol na poľovačke Tomáš Švaňa nešťastnou náhodou postrelený Jánom Mokrým, vlakvedúcim z Českého Tešína. Mokrý strelil na zajaca, brok sa odrazil od kamenice a poranil Švaňovi oko, ktoré mu v žilinskej nemocnici vybrali. Iné pozoruhodné udalosti sa v obci roku 1937 nestali. Chcem však ešte k dodatku spomenúť, že zlepšená hospodárska situácia nemala podstatné vyplyvu ani na stavebný ruch. Niekoľko zhorených domov bolo postavených znova, niektoré však nie. Celkom bolo v roku 1937 postavených v obci 12 domov, z ktorého počtu bol 1 dom drevený.

Rok 1938
Počasie
Nový rok sa začal miernym počasím, avšak zato od polovice februára boli veľké fujavice, neskôr nočné mrazy a vo dne odmäk. Marec bol veľmi daždivý a apríl bláznivý, ako skoro každý rok, boli dažde, zimno a sneh tiež nechýbal. V lete bolo veľmi premenlivé počasie, neisté, a od počiatku augusta stále pršalo. Toto mizerné počasie bolo aj v jeseni, až do zimy. Sneh napadol až tesne pred Vianocami.

Hospodársky život
Úroda v tomto roku vzhľadom k počasiu bola ešte uchádzajúca. Cena kapusty sa pohybovala okolo 40 K za 1q, cena zemiakov okolo 35 K za 1q. Cena dreva oproti roku minulému o niečo poklesla, zato však drevo tvrdé bukové bolo po 50 K za 1m3. O robotníkov v jeseni bola veľká núdza, nakoľko zvláštne cvičenie vojenské v máji a mobilizácia v septembri zapríčinili tuto nedostatok pracovných síl. Hodno je tu podotknúť, že chudobný ľud veľmi trpel nedostatkom mlieka, nakoľko v obci bola v lete veľmi rozšírená u rožného statku slintavka a krívačka. Ináč v hospodárskom živote tunajších ľudí nebolo nič abnormálneho oproti rokom iným, čo je tiež výsledkom návyku.

Udalosti a kultúrny život
Dňa 27. februára zahrali divadelní ochotníci MOK-u za vedenia Jaroslava Kurandu, učiteľa, divadelnú hru Jakub a Tekla. 22. apríla sa obesil z neznámych dôvodov v hore miestny mlynár Andrej Hmira. Dňa 24. apríla bola konaná pod vedením učiteľského zboru stromková slávnosť pod heslom "Stromy pre obranu štátu". 4. mája zasa sa konala, ako každý rok, smútočná slávnosť na pamäť nášho generála Štefánika. 15. mája bol sviatok matiek. Dňa 21. mája bol v noci spravený poplach o válke, lebo prišlo veľa zvolávacích lístkov pre brancov povolaných na zvláštne cvičenie vojenské, na základe čoho bol povolaný 24.5. na takéto cvičenie aj miestny učiteľ Oldrich Velísek. 28. mája bola asi posledná oslava prezidenta E. Beneša. Potom dňa 12. júna bola veľmi významná udalosť pre obec: voľby obecné (do obce). Pri týchto voľbách dostali ľudáci s fašistami 271 hlasov 11 mandátov, agrárna strana 14 hlasov a 6 mandátov a Mičurova strana 29 hlasov a 1 mandát. Starosta však ostal zatiaľ naďalej len bývalý, nakoľko nový starosta pre akési príčiny nebol úradne potvrdený. Miestni veriaci boli veľmi zarmútení 24. júna, nakoľko zomrel obľúbený kňaz farár František Herodek v Kysuckom Novom Meste.
Dňa 8. júla sa vo svojom byte obesil Adam Bobek starší, lieskovský občan. Smrť spáchal z biedy.
14. septembra bola spomienka na Tomáša G. Masaryka. V tomto čase bol veľký politický var, ktorý sa zakončil mobilizáciou 20 ročníkov nášho vojska, ktorú po demisii E. Beneša a Hodžovej vlády nariadil nový predseda vlády generál Syrový. Beneš sa vlastne vzdal prezidentstva až 5. októbra. Na základe tejto mobilizácie ani nerukovali rekrúti. Keď nás spojenci opustili a dňa 29. septembra v noci v Mníchove zástupcovia Francúzska, Anglicka, Talianska a Nemecka dohodli obetovať našu republiku "za svetový mier", museli sme ustúpiť a dať Nemecku veľkú časť Čiech, Moravy, takmer celé severozápadné Sliezsko a my Slováci tiež Petržalku pri Bratislave a Devín. Vykľudzovanie z obsadeného územia trvalo do 7. októbra. Dňa 2. októbra využili príležitosť aj páni bratia Poliaci, ktorí obsadili celé severovýchodné a vôbec východné Sliezsko. Dňa 6. októbra bol v Žiline historický deň Slovenska, lebo tam sa uzniesli politické strany, aby sa uskutočnila dávna túžba zosnulého vodcu Andreja Hlinku a dávna túha slovenského národa, autonómia Slovenskej krajiny v rámci nového Česko-slovenska. O dva dni potom, 8. októbra bola ustanovená v Bratislave prvá slovenská vláda pod vedením Jozefa Tisu. Členmi prvej slovenskej vlády okrem ministerského predsedu sa stali Matúš Černák, Ferdinand Ďurčanský, Ján Lichner a Pavel Teplánsky. Hneď 9. októbra naša vláda vyjednávala s Maďarmi o odstúpení časti Slovenska k Maďarsku, avšak sa nemohli dohodnúť, preto podobne ako v Mníchove medzinárodná komisia vo Viedni určila, ktoré mestá majú pripadnúť k Maďarsku. Dňa 3. novembra sme stratili kus Slovenska aj s čisto slovenskými obcami a s veľa Slovákmi. Na čas zvíťazila pažravosť a lesť maďarská, avšak nie naveky. Ešte príde čas, že Slovensku sa vráti, čo mu dľa svätého práva patrí. Mýli sa ten, kto si namýšľa, že statočných Slovák sa môže zmieriť s maďarským grófom. 1. novembra sa nalakomili na naše územie aj naši slovanskí bratia Poliaci. Tí tiež nemilosrdne chceli kusy trhať z nášho Slovenska. Dostali však len železnicu Čadca - Skalité, kus obce Skalitého, Čierneho a Svrčinovca. Smiešny stav. Vzali si tiež v Tatrách Javorinu a kus zeme bez ľudí. V takýchto časoch sa ani nemožno čudovať, že v noci dňa 7. novembra niekoľko ľudí vyrabovalo miestne družstvo Budúcnosť. 8. novembra stalo sa v Bratislave zjednotenie slovenských strán. Dňa 19. novembra bola autonómia Slovenskej krajiny odhlasovaná aj v pražskom parlamente a 20. novembra stal sa sviatkom Slovenska po zjednotení roztriešteného národa. Predsa sa raz našla svornosť medzi rozvadenými Slovákmi. Hlinkova garda bola tu založená dňa 13. novembra. Dňa 21. novembra padol Devín do nemeckých rúk. Navzdory tomu, že obsadenie odstúpeného územia sa skončilo 24. novembra, ešte bola 25. menšia prestrelka s poľským vojskom pri Skalitom, nakoľko poľské vojsko by bolo nedbalo obsadzovať Slovensko hádam až po Piešťany. Dňa 18. decembra boli voľby do prvého slovenského snemu a dopadli v prospech vlády z 519 hlasov 518 proti jednému. Rok sa zakončil sčítaním ľudu na Slovensku.

Rok 1939
Počasie
V tomto roku od začiatku bolo dosť teplo a pekne. V marci boli ojedinelé mrazy, avšak apríl bol teplý a pekný, až v prvej polovici mája prišli dažde. Začiatkom augusta tiež hodne pršalo, čo malo za následok veľké povodne. Do konca roku bol väčšinou teplo a pekne, sneh napadol až tesne pred Vianocami.

Hospodársky život
Hospodárske pomery obce sa v tomto roku trochu zmenili následkom rôznych svetových udalostí, ktoré sa odzrkadlovali aj u nás. Cena dreva oproti minulému roku bola zvýšená u bukového za 1m3 na 70 - 80 Ks, cena zemiakov sa pohybovala od 45 Ks a cena kapusty ostala podstatne nezmenená. Hospodárske práce doma viazli jednak preto, že bola v marci a septembri mobilizácia vojakov - záložníkov, jednak preto, že veľa ľudí odišlo za prácou do Nemecka, kde ľudí potrebovali, keďže tam bol vojenský stav. Zárobok občanov v tomto roku na základe týchto pomerov bol dosť značný, zvlášť ešte si zarobilo veľa ľudí pri stavbe štátnej hradskej, ktorá sa prestavovala. Okruty na Vežiskách boli vyrovnané, lebo prekážali rýchlej preprave. Keďže ľudia takto mali veľa práce, nemohol byť ani stavebný ruch taký, ako v bývalých rokoch a postavené boli iba 4 murované domy. Tohto roku okresná starostlivosť o mládež ošatila 13 chudobných detí a ministerstvo školstva venovalo 150 Ks v školských potrebách pre deti chudobných rodičov.

Zdravotné pomery
Nákazlivých chorôb u ľudí ani u dobytku nebolo. Lekárska prehliadka školských detí bola v roku 2 razy. Okrem niekoľkých prípadov trachomu, ktorý sa objavuje u niektorých rodín každoročne a lieči sa pod lekárskym dozorom na ošetrovni v Ochodnici, neboli zistené žiadne nákazlivé choroby. S pokračujúcou hygienou vymizne však aj trachom z našej dediny, lebo jeho prípadov je v obci čo rok menej.

Miestne udalosti
Dňa 1. januára bol na vlastnú žiadosť daný pražskej vláde k dispozícii štátny učiteľ Ondrej Velísek a na jeho miesto nastúpil učiteľ Ján Reck, ktorý prišiel z Maďarmi obsadeného územia. 1. marca odišli na vojnu pri rukovaní nováčkov učitelia Zoltán Galvánek a Michal Martiňák. Koncom marca prišli do obce na kratší čas nemeckí colníci. 30. marca odišiel na vojenčinu za gardistickej mobilizácie učiteľ Ján Reck. Dňa 1. apríla otvoril si obchod so zmiešaným tovarom Tomáš Šurina. Koncom mesiaca apríla miestna HG zadovážila pre potreby občanov rádioprijímací prístroj. 1. mája bol ustanovený za vládneho komisára pre obec Lieskovec nad Kysucou občan Tomáš Šurina a dňa 7. mája prevzal velenie nad miestnou HG od doterajšieho veriteľa Tomáša Švaňu učiteľ Ján Reck. V máji vznikla myšlienka postaviť v obci filiálny kostol kysuckonovomestskej farnosti. Iniciátorom bol kysuckonovomestský farár Andrej Paldan, ktorý sa rôznym spôsobom stará o to, aby jeho dobrá myšlienka bola uskutočnená. V mesiaci auguste bola veľká povodeň, ktorá narobila veľa škody na majetkoch občanov. Začiatkom augusta prišlo do obce nemecké vojsko, ktoré sa chystalo na vojnu s Poľskom. Na základe mobilizácie bolo nariadené povinné každodenné zatemnenie pre prípad leteckých náletov nepriateľskej armády. Vzhľadom na blízkosť poľských hraníc bolo toto opatrenie potrebné.

Kultúrny život
I keď tento rok bol plný rušných momentov, kultúrna činnosť v obci nebola hatená udalosťami tak, ako by sa mohlo očakávať, a javia sa na tomto poli práce dosť pekné výsledky. Dňa 5.2.1939 prednášal učiteľ Ján Reck na tému "Deti - budúcnosť národa". 12. februára zahrali ochotníci HG a učiteľský zbor divadelnú hru "Ferda šéfom". Dňa 19. februára prednášal učiteľ Martiňák na tému "O potrebe jednoty slovenského národa" a 26. marca kysuckonovomestský kaplán Peter Macko "Samostatné Slovensko". 16. apríla bola stromková slávnosť, 4. mája rozhlasový prejav ministra školstva Jozefa Siváka o generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, 7. mája školská pietna spomienka na gen. M. R. Štefánika. Dňa 21. mája bol Deň matiek - oslava a 28. mája divadelné predstavenie školských detí "Soľ nad zlato" za režírovania kaplána P. Macka. 29. mája bolo toto isté divadelné predstavenie predvedené v Kysuckom Novom Meste a čistý osoh z obidvoch týchto predstavení bol menovaný na stavbu filiálneho kostola v Lieskovci nad Kysucou. Dňa 14. júna bol školskými deťmi a učiteľským zborom konaný výlet na Súľovské skaly. Význam má to ten, že to bol prvý výlet lieskovských školských detí do cudzieho kraja von z vlastného chotára. Dňa 6.10. boli konané oslavy autonómie Slovenska, ako prvého kroku k samostatnému Slovenskému štátu.

Dôležité svetové udalosti ako aj naše celoštátne
Dňa 18 januára zasadal prvý raz snem Slovenskej krajiny. 1. marca rukovali branci - nováčikovia na vojenčinu, keďže pre mobilizáciu v roku 1938 nemohli rukovať v tom roku podľa zvyklostí 1. októbra. Dňa 14. marca sa osamostatnilo Slovensko od Čiech a Moravy, bol utvorený samostatný Slovenský štát, samostatná Slovenská republika s autoritatívnym režimom. Zároveň boli nemeckým vojskom obsadené Čechy a Morava, ktoré zeme boli vzaté pod protektorát Nemecka a tým sa utvoril Protektorát Čechy a Morava. Keď sa to stalo na západe, na východe nášho štátu zasa Maďari obsadili Podkarpatskú Ukrajinu a pripojili si ju k Maďarsku. Dňa 14., 15. a 16. marca k vôli udržaniu poriadku a zamedzeniu neprístojnosti rôznych živlov a Slovenskému štátu neprajúcich ľudí prišlo na Slovensko nemecké vojsko. Za týždeň po osamostatnení Slovenska pažraví Maďari odtrhli násilným spôsobom zasa kus Slovenska na východe. Koncom augusta sa vynorila znova otázka Gdanska a poľského korridoru. Nemecko utvorilo so ZSSR pakt o neútočení, čo bolo ranou pre pre Angliu a Franciu. Začiatkom septembra už bola vojna s Poľskom v plnom prúde a za tri týždne viac nebolo Poľska medzi štátmi Európy. Tejto vojny sa miestami zúčastnilo aj slovenské vojsko, ktoré vydobylo späť nám vzaté kraje: Oravy, Kysúc a Spiša, čím bola odčinená krivda, ktorú na nás spáchali Poliaci po svetovej vojne a po oddelení Česko-Slovenska v roku 1938. Tak isto aj Rusko si vzalo kus Poľska ako aj Litva tie kraje, ktoré jej bolo Poľsko kedysi odobralo. V tých časoch tiež sa uskutočnilo presídlenie Nemcov z Baltických štátov do ríše a ruské vojsko obsadilo Baltické štáty k vôli pokoju. Pred Vianocami vznikla rusko - fínska vojna pre pohraničný pás zeme takzvanú Karelskú šiju.

Rok 1940
Počasie
V tomto roku bola taká krutá zima, že ani najstarší občania sa na takú nemôžu rozpamätať. Uložené hospodárske plodiny v pivniciach mrzli, v maštaliach omŕzal dobytok, takže sa museli mimoriadne uzatvárať a obkladať dvere aj obloky slamou a handrami, aby dobytok nepomrzol. Také fujavice bývali v januári a februári, že boli snehom zaviate a k premávke nespôsobilé všetky cesty, takže sa museli organizovať zvláštne pracovné oddiely, ktoré z ciest odstraňovali sneh, avšak ani to nestačilo, takže museli byť pozvané na pomoc motorové pluhy, ktorým sa podarilo ako tak premávku na cestách uvoľniť. Jar bola daždivá, z väčšej časti tiež leto aj jeseň, takže po stránke hospodárskej, rok bol pasívnym oproti iným rokom.

Hospodársky život
Hospodársky život okrem toho ešte trpel aj tým, že veľa ľudí - okolo polovice mužov a tiež veľa žien, odišlo na rozličné práce do Nemecka, kde mali tak dobré zárobky, že každý mohol domov poslať mesačne 600 - 700 Ks, takže si tým veľmi pomohli. Jednak z dôvodov, že ľudí bolo málo, jednak preto, že je válka medzi Nemeckom a Angliou, ako aj medzi Angliou a Talianskom, ceny všetkých tovarov, či už aj hospodárskych plodín, značne stúpli. Tak 1q kapusty stál priemerne 60 Ks, 1q zemiakov priemerne 60 - 70 Ks, ba až 100 Ks na jar. Cena dreva oproti iným rokom bola tiež veľmi zvýšená. Mäkké drevo stálo 165 Ks, bukové poštiepané (siahovica) na mieste 80 - 90 Ks za 1m3. I cez tieto vysoké ceny bolo badať nedostatok zvlášť palivového dreva, nakoľko ku koncu roka nebolo dostať ani uhlia. Vozením dreva do Kysuckého Nového Mesta na pílu a stanicu si furmani tiež zarobili pekný peniaz, keďže od 1m3 dostávali dovozného až 40 Ks. Aj keď ľudia dosť zarobili a mohli zarobiť, našlo sa ešte dosť chudákov, ktorí biedu treli a musela sa pre nich zriadiť "Zimná pomoc". V tomto roku gazdovia tiež veľa trpeli tým, že v obci bola choroba ošípaných, takzvaná "tešínska nemoc".

Zdravotné pomery a populácia
Tento rok aspoň po stránke zdravotníckej vyhovoval tým, že sa nevyskytla žiadna nákazlivá choroba, okrem trachomu, ktorý sa ešte nedal vykynožiť. Vyskytuje sa zvlášť len u školských detí, ktoré chodia do Ochodnice na protitrachomovú stanicu na ošetrenie. V tejto veci by bolo na mieste, aby občania dbali viac na hygienu v domácnosti. Po stránke populačnej badať slabý vzostup. Narodených detí bolo v tomto roku 32, z toho 16 chlapcov a 16 dievčat, sobášov bolo 5 a 17 ľudí zomrelo, z toho 6 mužov a 11 žien. Prírastok obyvateľstva je teda 15. Je to síce slabý prírastok, ale predsa je len lepšie takto, ako keby nastala veľmi nevítaná a nepríjemná stagnácia, alebo dokonca depopulácia.

Stavebný ruch
Stavebný ruch bol vzhľadom na hospodárske pomery dosť čulý, nakoľko bolo v obci postavených 8 murovaných domov, medzi nimi aj novostavba 4 triednej štátnej ľudovej školy jednoposchodovej a 1 dom drevený.

Udalosti
Od začiatku roku nebolo nijakých zvláštnych udalostí v obci, až v druhej polovici roku, sem-tam sa niečo pozoruhodného stalo. Koncom školského roku odišiel zo štátnej ľudovej školy učiteľ Jaroslav Kuranda, ktorý bol prepustený a prijatý do školských služieb v protektoráte Čechy - Morava, ďalej odišla z rímskokatolíckej ľudovej školy učiteľka Mária Oravcová. Dňa 31. augusta po 1 a pol ročnej vojenskej službe vrátili sa na svoje miesta učitelia Zoltán Galvánek, správca rímskokatolíckej ľudovej školy a Michal Martiňák, učiteľ štátnej ľudovej školy. Počiatkom školského roku bola na štátnej ľudovej škole zriadená šiesta postupná trieda, na ktorú bola pridelená učiteľka Anna Brišková. V ktoromsi dni mesiaca septembra v hore zlámal si nohu občan Jozef Frúček, takže musel byť odvezený do nemocnice. Začiatkom septembra išiel na jarmok do Rajca občan Ján Ondrejáš. Viezol na predaj prasatá. Blízo Rajca, ako prechádzal s vozom cez železnicu, narazil do neho vlak. Mal obrovské šťastie, nakoľko sa mu nič nestalo, iba sa polámal voz. Prasatá sa vysypali pod vlak, ale ani jednému sa nič nestalo. Počiatkom októbra bola veľká povodeň, ktorá narobila veľa škody. 21. októbra rukovali na vojnu nováčikovia. Dňa 19. novembra neznámi páchatelia vykradli miestnu predajňu družstva "Budúcnosť", kde sa dostali oblokom v štíte budovy. V tomto roku bola po prvý raz v obci svätá omša. Bohoslužby sa začali dňa 2. decembra v upravenej triede rímskokatolíckej ľudovej školy, ale nakoľko táto nevyhovovala, boli sväté omše naďalej slúžené v novovystavenej štátnej ľudovej škole. To sa občanom samozrejme veľmi páči, že nemusia chodiť do kostola až do Kysuckého Nového Mesta. Z tých dôvodov dp. dekan Andrej Paldan robí zbierku na postavenie rímskokatolíckeho kostola a novej rímskokatolíckej ľudovej školy. Na konto toho dňa 27. decembra na verejnej dražbe predal budovu rímskokatolíckej školy. Odkúpil ju občan Jozef Kubica za 15.550 Ks. V ten istý deň si zlámal nohu občan Štefan Franek mladší tým, že sa viezol na saniach, ktoré mu prešli cez nohu a zlomili mu ju, takže musel byť odvezený do nemocnice. Dňa 15. decembra bolo začaté sčítanie ľudu v obci a trvalo do 21. decembra. Napočítaných bolo 1215 osôb prítomných, okrem tých, ktorí boli dočasne vzdialení. Osôb národnosti slovenskej bolo 1211, českej 3 a nemeckej 1. Sčítacími komisármi boli učitelia Zoltán Galvánek a Michal Martiňák, sčítacím revízorom bol učiteľ Alojz Eichler.

Kultúrne zvesti
Okrem mnohých iných prednášok, ktoré nie je načim uvádzať, spomeniem len, že sa hralo divadelné predstavenie dňa 4. februára "Čertov mlyn" a v novembri divadelné predstavenie "Ženský zákon". Okrem toho bolo veľa ľudovýchovných prednášok (dvakrát týždenne) a branná výchova bola (*44) do dôsledkov až do jej zrušenia. Ináč vždy sa robili ľudovýchovné kurzy v medziach platných ustanovení.

Rok 1941
Kronikárom obce bol Alojz Eichler, učiteľ rímskokatolíckej ľudovej školy. Vládnym komisárom obce bol Tomáš Šurina, riaditeľom rímskokatolíckej ľudovej školy bola Štefánia Parmová, vedúcim notárom M. Zámočník, so sídlom v Kysuckom Novom Meste a farárom doktor Andrej Paldan so sídlom v Kysuckom Novom Meste.

Počasie
Rok 1941 začal veľmi tuhými zimami. Začiatkom januára teplomer ukazoval až -30 stupňov celzia. Zima táto svojou krutosťou prekonala i zimu v roku 1928/29. Narobila veľa škody na ovocných stromoch, ktoré radom vymŕzali. Počet vymrznutých stromov možno odhadnúť na 50% - 60%. Zima bola taká krutá, že ľuďom zamŕzali zemiaky pivniciach, takže poniektorí zakladali v pivniciach ohne, aby zabránili zamrznutiu zemiakov. Iba koncom januára nastal odmäk. Vo februári však zima pokračovala. Iba začiatkom marca povolil ľad na Kysuci. Jaro bolo chladné. Oteplenie prišlo až v polovici mája. September bol veľmi krásny a takmer stále slnečný. V druhej polovici októbra nastalo přšľavé počasie, ktoré trvalo do začiatku novembra. V decembri uhodil mráz a snežilo. Do konca roku bola zima asi -10 až -15 stupňov celzia.

Hospodársky život
Tento pokračoval v znamení stúpajúcich cien roľníckych produktov, ako i iných článkov v ich súvislosti. Keď okolo Veľkej Noci boli vajcia ešte 3 kusy za 1 Ks, v auguste bol už jeden kus za 70 - 80 halierov. V decembri aj po 1.20 Ks až 1.50 Ks za 1 kus. Cena masla v septembri bola 1 kg za 24 Ks. Hneď na to v novembri stúpla cena na 38 Ks až 45 Ks. Tieto ceny, pravda, boli vyššie ako ceny, ktoré stanovil Cenový úrad v Bratislave. Tento určil cenu za 1 kg sedliackeho masla na 26 Ks. Roľníci nevšímali si veľmi regulácie cien. Stúpnutie ceny masla bolo spôsobené nedostatkom bravčovej masti, bežným to úkazom vojnových pomerov. Za 1q zemiakov platilo sa v septembri 100 - 120 Ks. Za 1 meter kubický bukového dreva platilo sa v Lieskovci 100 - 120 Ks aj s furmankou a to v mesiaci decembri. Úroda obilnín bola normálna. O tejto sa v mesiaci auguste robili záznamy do tzv. hospodárskych výkazov, ktoré mal mať každý pestovateľ obilia. Napísalo sa ich asi 160 kusov. Mlecie povolenie, ktoré vydával notársky úrad sa zapisovalo do týchto výkazov.
Prenikavý účinok v hospodárskom živote malo zavedenie tzv. živočíšneho monopolu zvaného "Slovpol". Roľníci už nemohli voľne predávať svoje živočíšne produkty, ale len príslušným komisionárom "Slovpol"-u. Mäsiari zas mohli nakupovať len od komisionárov Slovpolu a to za cenu, ktorú ustálila Ústredňa pre hospodárstvo rastlinné a živočíšne v Bratitislave. Najprv sa podľa týchto nových ustanovení obchodovalo s ošípanými. Prvé ťažkosti s týmto novým spôsobom predaja ošípaných prejavili sa nedostatkom bravčového mäsa v jatkách u mäsiarov a to v mestách viac ako na dedinách. Roľníci zdráhali sa predávať svoje ošípané, lebo ustálena cena Ústredňou zdala sa im malá, v pomere k ostatným živoč. článkom. Roľníci vôbec sú elementom, ktorý pôsobí potiaže umiernenému cenovému indexu, určovanému štátnou správou. Táto okolnosť je ale prirodzená. Vyplýva nielen z povahy roľníkovej, ktorá je z veľkej miery určovaná jeho prácou, ale hlavne z celkom prirodzeného národohospodárskeho zákona o ponuke a popyte. Vo vojnových pomeroch je vždy nedostatok potravín, prejavuje sa teda po nich veľký popyt a tak ich ceny stúpajú. Roľník ich, pravda, chce celkom prirodzene (podľa jeho predstavy) využiť k svojmu úžitku. Každý zásah na určenie cien prijíma nevrlo a rád sa im vyhýba, často úspešne.
V mesiaci máji ukázal sa úplný nedostatok múky v obchodoch. Teraz iba štátna správa prikročila k tzv. lístkovému systému prídelu múky. Každý konzument sa musel prihlásiť u určitého obchodníka. Na mesiac jún, júl a august boli spísané prihlašovacie lístky, nebolo však určené, koľko má obdržať každý konzument. Až na mesiac september boli pre každého konzumenta spísané notárskym úradom zásobovacie knižky. Množstvo múky pre jednu osobu bolo určené na 7 kg.

Stavebný ruch
Konečne splnila sa túžba všetkých občanov, že zásluhou pána poslanca Kolomana Horniša započalo sa s úpravou regulácie bystriny Lodňanky. V tomto roku započalo sa s úpravou prvej etapy v hodnote 100.000 (jedno sto tisíc) Ks. Úprava sa previedla od vtoku až po dom P. Šášaja. Úprava previedla sa dielom z betónu, dielom vegetatívnou ohradou. So stavbou sa započalo v mesiaci júni a do konca októbra našlo tu prácu priemerne 25 - 30 miestnych robotníkov.
V tento rok tiež v mesiaci júni začalo sa so stavbou rímskokatolíckeho kostola o čo veľmi horlil pán farár doktor Andrej Paldan. V tento rok do jesene postavili betónové základy a mnohí furmani preukázali tu značnej obetavosti. Ináč postavených bolo šesť obytných domov.

Udalosti
V mesiaci auguste navštívil obec pán župan trenčanský doktor V. Kállay, v sprievode pána poslanca Kolomana Horniša. Prezreli si postavené základy rímskokatolíckeho farského kostola. V mesiaci septembri pridelení boli na rímskokatolícku ľudovú školu učiteľka H. Eichlerová, rod. Vukánová, manželka miestneho učiteľa Adama Eichlera, ďalej J. Reck, učiteľ a M. Pálková, učiteľka. Preložený bol z Lieskovca (v septembri) Zoltán Galvanek, doč. riaditeľ bývalej rímskokatolíckej ľudovej školy. 1. januára bol povolaný ku trvalej vojenskej službe M. Martiňák, učiteľ. Od 25. februára do 30. júna pôsobila na rímskokatolíckej ľudovej škole Darina Drobáňová, učiteľka.
Veľmi významným dňom tohto roku bol 21 jún, kedy Slovensko zapojilo sa po boku Nemecka do boja proti ZSSR (Zväzu socialistických sovietskych republík) vojnou. Mobilizácie všeobecnej nebolo, no mnohí občania boli do brannej služby povolaní osobitnými zvolávacími lístkami. V obci bol kľud, všetci povolaní riadne nastúpili. Po krátkom čase mnohí branci sa vrátili, no jednako vyžiadala si táto vojna i obetí. Ešte v mesiaci júli padli v nej traja občania z Lieskovca a to Vincent Sopek, slobodný 25 ročný, Jozef Hmira, ženatý 24 ročný a Adam Vaňo, slobodný 24 ročný. Podľa údajov ostatných prítomných na fronte padli v bitke pri Lipovci v Ukrajine. Tam sú aj pochovaní.

Kultúrne zvesti
Kultúrny život spočíval v prevážnej miere na miestnom učiteľskom zbore. Možno povedať, že bol rušný a obsahom vyhovoval mentalite a úrovni občianstva. Pravidelne sa konali prednášky. Hlinkova mládež zas usporadúvala vo svojich čatách a kmeňoch pravidelne každých 14 dní schôdze s rozmanitým programom. Vrcholom tejto činnosti bola oslava štátneho sviatku dňa 14. marca. Na jej programe boli pekné divadelné výstupy, zborové recitácie a zborový dvojhlasný spev. V mesiaci máji bol deň stromkov, taktiež deň matiek. V tom istom mesiaci bol nástup Hlinkovej mládeže, ktorého sa zúčastnil aj okresný vodca pán Ľudovít Ďurana. V mesiaci januári bolo divadelné predstavenie "Cirkevná daň". "Prvé sväté prijímanie" zahrali žiaci školy koncom školského roka. V zimných mesiacoch M.O.K. usporiadala kurz varenia, ktorý viedli p. uč. Bríšková a p. uč. Recková.

Populácia
Narodilo sa 29 detí. Zomreli osemadvadsiati. Z toho 3 deti a 25 dospelých.

Stav obce v roku 1950

Kysucký Lieskovec je spádovou obcou. Má 2199 obyvateľov a 552 domácností. Od oslobodenia obce Slávnou sovietskou armádou počet domov v obci veľmi vzrástol. Nových murovaných domov pribudlo v týchto častiach obce:

a) za Vyšnou Kysucou smerom k železničnej zastávke v Ochodnici
b) pod Hôrkami
c) v Poli - nižnom a vyšnom
d) v Sihoti - za riekou Lodňankou
e) na Hôrach - najviac na západnej slnečnej strane
f) po pravej i ľavej strane hlavnej cesty, ktorá spája Kysucký Lieskovec so susednou obcou Lodnom.

Novovybudované obytné domy sú zväčša jednoposchodové a niektoré i dvojposchodové. Stavebný materiál pozostáva z tehly a kvádier škvárových a penových. Pokryté sú plechom a škridlou. Časť nových moderných domov je postavených s rovnou strechou.
Vo väčšine domov je zavedené ústredné kúrenie a všetky hygienické a iné zariadenia. Skoro v každej rodine majú masovo-komunikačné prostriedky ako sú rozhlasové prijímače, televízory, tranzistory, rádiogramofóny a niekde majú i magnetofóny.
V obci je zaregistrovaných 301 televízorov a 272 rozhlasových prijímačov. Niet rodiny ktorá by nevlastnila práčku hocijakého typu - niektoré rodiny vlastnia i automatické práčky (najmodernejší typ práčok), plynový sporák na propán bután, ktorý k nám dovážajú zo Žiliny. Manipuluje s ním občianka Margita Franeková. V mnohých rodinách majú elektrické sporáky, dvojplatničky, elektrické rúry, chladničky a žehličky na elektrický prúd.
Obec je zapojená na celoobecný vodovod. Vodojemy sú vybudované na Ľalinom, v Jamách - Hlboký potok a v Spinách. Voda je dobrá a nezávadná.
V súčasnej dobe obec postráda kanalizáciu, ktorá sa má realizovať v budúcich deväťdesiatych rokoch.
V obci je zavedené verejné osvetlenie. Osvetlená je celá hlavná cesta, vedľajšie uličky, nový most až po železničnú zastávku a cesta do družstevných objektov ŠM (štátnych majetkov). Od nového mesta až po železničnú zastávku je postavený rad nových domov.
Od križovatky až po nový most vedľa hlavnej cesty je vybudovaný betónový chodník pre chodcov, ktorý je takisto osvetlený. Brehy rieky Kysuce sú spojené novým moderným mostom, ktorý ich pýchou obce. V obci je zavedený miestny rozhlas, ktorého sieť je dosť hustá a vyhovujúca. Nedávno bol rozširovaný a renovovaný. Zabudovaný je v jednej miestnosti kultúrneho domu. Aparatúru miestneho rozhlasu obsluhuje pracovníčka miestneho kultúrneho strediska Adela Rapčanová - a pracovníčka miestneho národného výboru.

Polohopis obce
Kysucký Lieskovec má veľmi dobrú zemepisnú polohu. Túto výbornú polohu jej závidia i ostatné obce. Nachádza sa na severovýchode Slovenska na dolných Kysuciach. Rovnako je vzdialený od Žiliny - najbližšieho väčšieho mesta a okresného mesta Čadce, ktorá sa nachádza na sever od našej obce. Do Žiliny je 15 km (kilometrov) a do Čadce presne toľko ako do Žiliny. Obec sa rozprestiera v strednej časti Kysúc. Od najbližšieho mesta Kysuckého Nového Mesta je vzdialená 5 kilometrov. Od železničnej stanice Ochodnice je 1 kilometer.
Cez chotár Kysuckého Lieskovca preteká rieka Kysuca, ktorej voda je čistá a bystrá. Nádych farby vody je modrý. Spieva sa o nej i pieseň: Kysuca Kysuca studená vodička... Rieka je bohatá na vodu v jarných a jesenných mesiacoch. Ľavý breh rieky je vyregulovaný, aby sa tým zabránilo výmoľnej činnosti rieky a odplavovaniu pôdy. Rieka spôsobila v minulosti mnohé záplavy, ktoré sa vyskytovali väčšinou koncom júna alebo v mesiaci júli. Záplavy spôsobili poľnohospodárom značné škody na úrode. Po obidvoch stranách rieky sa nachádzal najúrodnejší nános.
Kysuca bola kedysi bohatá na ryby, ktoré sa lovili vo veľkom množstve. Najčastejšie ich rybári chytali do sakov. Vo väčšom množstve sa tu nachádzali mreny a jalce. Jalce mali značnú váhu: od 2 do 5 kilogramov. V horských potokoch a potôčikoch sa množili pstruhy. V súčasnej dobe následkom chemizácie a znečisťovania vody je rýb veľmi málo a sú chránené zákonom pred vyhynutím. Terajší rybári ich môžu loviť iba na udicu.Loviť môže iba ten občan, ktorý je riadnym členom rybárskeho spolku. Úlovky bývajú malé a zriedkavé. Veľké úlovky rýb, ktoré merali rybári na vrecia, sú dnes len spomienkou. Ryby boli pred tridsiatimi rokmi súčasťou každodennej potravy . Ryby sa sušili, údili a smažili. Tradične ich sušili v peci na prútených košíkoch. Boli vynikajúcou pochúťkou a dobrým doplnkom potravy chudobných.
Do roku 1969 viedla cez obec hlavná, ktorá spájala Žilinu s Ostravou. Cesta nestačila na silnú a frekventovanú premávku, preto z hľadiska rýchlej prepravy a bezpečnosti sa vybudovala hlavná cesta podľa dedinu bližšie ku rieke Kysuci.
Prechádza celým vyšným a nižný Poľom a Vežiskami. Je na nej vybudovaná autobusová čakáreň so zastávkou pre diaľkové autobusy. Ostatné autobusy prechádzajú cez dedinu. Diaľkovými autobusmi je obec spojená s Bratislavou, hlavným mestom Slovenska, Banskou Bystricou, krajským mestom stredoslovenského kraja, s Ostravou, s Nitrou a inými mestami.
Obec má nadmorskú výšku 430 metrov nad morom. Na východe, na juhu, na severe ju obkľučuje reťaz hôr Kysuckej vrchoviny s najvyššími vyvýšeninami Plešom a Marusovom. Na západe obec lemuje pohorie Javorníkov s najvyšším položeným vrchom Šerkov a Tábor.
Údolie medzi Javorníkmi a Kysuckou vrchovinou, kde sa rozprestiera Kysucký Lieskovec, je dosť široké a preto má obec skoro polovicu katastru na Kysuckej zníženine.
Obec tesne susedí s Lodnom. Od druhej najbližšej susednej obce Ochodnice, ktorá je vysunutá na západe, oddeľuje našu obec rieka Kysuca a dvojkoľajná železnica, ktorá spája Košice s Bohumínom a Prahou. Patrí medzi najstaršie trate v ČSSR (v Československej socialistickej republike).
Novovybudovaná železničná zastávka je pýchou občanov z Ochodnice, Kysuckého Lieskovca a Lodna. Na juhu obec susedí s Povinou a na severe s Dunajovom a Krásnom nad Kysucou. Od krajského mesta Banskej Bystrice je obec vzdialená zaokrúhlenie 100 kilometrov. Spája nás s ňou autobusová diaľková linka a železnica.
Chotárom susedí naša obec i s Kysuckým Novým Mestom. Najdlhší susedskú chotárnu hranicu má naša obec s Kysuckým Novým Mesto, Lodno a Povinou.

Podnebie a príroda
Celkový ráz podnebia je ustálený. Môžeme hovoriť o podnebí miernom. Striedajú sa štyri ročné obdobia s miernymi letami a zimami.
Obdobie chladných časov je dlhšie ako teplých. Chladné obdobie sa začína už v druhej polovici októbra a trvá takmer do mája. Najteplejšie je na konci mája do konca septembra. V mesiaci auguste začínajú už prvé hmly. Niekedy sa teplé počasie predĺži i na začiatok októbra a tomu sa ludovo hovorí "Babie leto". Najvyššie teploty boli namerané v mesiaci júli a to okolo 30 stupňov celzia a niekedy vystúpia i vyššie. Najnižšie teploty sú v mesiaci januári alebo v prvej polovici februára. Hovorí sa ľudovo že Cigán sa len Hromníc bojí, lebo Hromnice sú práve na prelome mesiaca januára. Najnižšie namerané teploty boli - 20 stupňov celzia alebo i nižšie.
Vodných zrážok je u nás dostatok či v zime alebo v lete. Iba ojedinele sa stáva, že v lete málo prší, alebo v zime padne menej snehu. Niekedy spadne i 2000 milimetrov zrážok, ktoré padajú v podobe dažďa, snehu, krúp, rosy a inoväte.
Kysuce sa zaraďujú medzi kraje s najväčším priemerom vodných zrážok. Hovorí sa, že Kysuce sú najmokrejším kútom v ČSSR (Československej socialistickej republike). Najviac zrážok padne za búrok alebo dlhotrvajúcich dažďov. V zime niekedy sneží tak, že miestami napadne až 1,5 metra. Vznikajú obrovské snehové záveje. Inokedy prevládajú zimy bez snehu so silnými holomrazmi. Na podnebie našej oblasti vplývajú tieto činitele: vetry, nadmorská výška, pohoria a ich smer.
Vanú k nám vetry: západné, východné, severné a južné.
Západné vetry k nám prinášajú vlahu. V lete zmierňujú horúčavu a v zime zasa mrazy. Severné vetry sú chladné. Naša obec stojí v ceste severným vetrom, a preto ich obyvatelia dobre pociťujú hlavne na jar, jeseň a cez zimu. Hovorí sa, že severák štípe až do kostí.
Východné vetry sú suché a prinášajú oteplenie hlavne na jar. Vysušujú pôdu. V zime sú zasa veľmi studené a tiež suché. Pod vplyvom východných vetrov je u nás ráz podnebia vnútrozemského. Letá vtedy bývajú horúce a suché - chudobné na zrážky - zimy bývajú drsné a mrazivé a tiež bez zrážok. Ľudovo sa hovorí, že aké leto, taká zima. Keď je horúce leto, bude tuhá zima. Obloha býva vtedy jasná bez mrakov či v lete alebo v zime. Keď prevláda toto podnebie u nás, tak sa občania tešia dobrej úrode. Náš kraj je zväčša zemiakársky. Zemiaky neznášajú veľa vlahy, a preto úroda zemiakov je najlepšia vtedy, keď je leto suché a teplé.
Južné vetry sú slabé a príliš neovplyvňujú počasie u nás. Južným vetrom stoja v ceste vysokopoložené pohoria, ktoré ich zachycujú.Niekedy máva počasie u nás aj svoje vrtochy. Slnečných a teplých dní je niekedy málo. Vtedy je počasie sychravé a vlhké, ovplyvnené oceánom.
Mesiac júl a august bývajú najpriaznivejšie, najteplejšie. Vtedy sa mladí i starší občania vyrukujú ku Kysuci a tam sa buď opaľujú a vyhrievajú na slnku alebo sa kúpu v čistej prúdiacej kysuckej vode. Jej koryto už nie je také čisté a hlboké, ako bolo kedysi. Bývajú i také letá, že sa kúpať vôbec nedá.

Pôda
Pôda v našom chotári je tohto zloženia: hnedozem, ktorej je veľmi málo a nachádza sa v najnižšie položených náplavoch Kysuce. Hnedozem je najúrodnejšia pôda - ľudovo zvaná kapustná pôda.
Rozložená je na nížine po obidvoch stranách rieky Kysuce. Urodia sa v nej dobré a kvalitné zemiaky. V minulosti občania do nej siali i pšenicu, jačmeň, raž, kapustu, zeleninu a ostatné kŕmné okopaniny.
Vo väčšej časti chotára sa nachádza podzóľ a na viacerých miestach i mazľavý íl, ktorý je prevažne farby žltej, modrosivej, fialovej, modrej a sivej. Prevláda však žltá farba. Ľudia nazývajú žltý íl i mŕtvou hlinou - mŕtvina. Je to vôbec najneúrodnejšia pôda v chotári. Veľmi dobrý a kyprý podzóľ sa nachádza v Kopaniciach, za Stavom, na Žiari, na Hraničnom a za Lánom. Ílovita pôda sa nachádza hlavne za Mokraďou, pod Lánom, na Láne, na Dubenom, na Prevrati, v Kováčovom, na Hôrach, nad Riekou, na Kubicovom vŕšku a inde.

Lesy
Vyššie položené miesta, svahy vrchov, ktoré sa vypínajú nad okolitou obcou sú zalesnené prevažne ihličnatými lesmi v ktorých prevládajú: smreky, bóry, jedle a miestami sa darí i červenému smreku. Je ho však veľmi málo a preto je štátom chránený. V nižších polohách rastu i listnaté lesy, ku ktorým patrí: dub, buk, hrab, topoľ, lipa, vŕba. Je ich podstatne menej ako ihličnatých stromov a preto sú chránené pred vyhynutím. Niektoré časti svahov sú porastené borovicami a iným divým porastom. Nezalesnené časti svahov pokrývajú pasienky. Najväčší pasienok je v Jamách, medzi Brieškami - jamky, v Kováčovom, za Kysucou, na Kaňove, v Rovniach, na Žiari a v Lopušnom. Plochy pasienkov oproti minulosti sa znížili. Čo zostali, tie sa upravili, vyklčovali a prihnojili. Niektoré sa i zalesnili. Aj ostatné vyrúbané časti lesa sa zalesňujú mladým porastom, ktorý je starostlivo chránený.
Zmenšili sa i plochy lúk ktoré boli zdrojom sena. Po úprave - meliorácií - stali sa ornou pôdou. Takýto melioračný zákrok sa v našej obci previedol v rôznych častiach chotára: v Stave, na Láne, v Jamách, v prednom Hraničnom a na Hôrkach. Teraz sa tam pestujú obilniny a zemiaky.

Lesná zver
V našich okolitých lesoch žije táto charakteristická zver: srnky, líšky, poľné zajace, diviaky, ktoré sa v súčasnej dobe veľmi rozmnožili, jazvece - žijú v našich lesoch len ojedinele. Veľmi zriedka môže do našich lesov zablúdiť medveď Mravčiar. Zriedkavo sa vyskytuje rys, ktorý robí veľké škody na lesnej zveri. Je i postrachom ľudí, lebo zaútočí i na človeka. V lese ďalej uvidíme i kunu lesnú, kunu obyčajnú a veveričku.
Z plazov u nás žije: vretenica, ktorá sa nachádza na vyššie položených svahoch obrátených k slnku. Kamenné hromadnice sú jej domovom. Je veľmi jedovatá. Občania sa jej veľmi boja. Veľmi rozšírená je u nás i užovka, ktorá žije v nižších a vlhkých miestach. Občania sa jej boja, hoci nie je jedovatá a zabíjajú ju. Pritom je veľmi užitočná. V okolí lesov žije slepúch a rôzne druhy jašteríc.

Vtáky
Pri ľudských obydliach, v poli a v blízkych lesoch žijú tieto známe vtáky: sťahovavé a nesťahovavé. Z vtákov sťahovavých u nás žijú: lastovičky, skoro najobľúbenejšie u občanov, pinky - samičky, drozd plavý, slávik, škorec, škovran, trasochvost, rybárik, dudok, kukučka, sojka, kuvik, kaňa, jastrab, vrana, havran, straka, hrdlička, sýkorka, vrabec, sova, netopier, stehlík, čajky (hosťujú u nás asi 15 rokov), holuby divé, holuby domáce, jarabice, prepelice, strnádka, krahúľ, belorítka, žltochvost, drozd čierny, ďateľ, pipíška a iné. Niektoré z nich sa nesťahujú a zimujú u nás.

Škodcovia
Okrem vtákov žijú v ľudských obydliach, záhradách a na poliach i rôzni škodcovia: najrozšírenejšia je myš domáca a myš poľná, krt, syseľ, škrečok, potkan, tchor, lasica - v našej obci má ľudový názov "Minka lasica", kuna obyčajná, piskor a iné. Niektoré sú postrachom domácich zvierat. Na niektorých miestach sa v súčasnej dobe veľmi rozšírili potkany a myši. Ľudia musia proti ním neustále bojovať.

Liečivé rastliny
V chotári sa nachádza veľké množstvo liečivých rastlín. Ľudia ich zbierajú, sušia a varia z nich liečivý odvar - čaj - na príslušné choroby. Spomeniem len tie najznámejšie a najviac zbierané: repík, ktorého veľmi ubúda a tratí sa, lebo ho ľudia nevedia zbierať, trezalka - lieči všetky choroby, béz (baza čierna), horec, vres, pľúcnik lekársky, hloh, šípky, alchemilka, polynka, lipa, skorocel, prvosienky, púpava, krvavník, kamilky - harmanček, podbeľ, praslička roľná, bodliak, jahodník, list maliny červenej, list ostružiny - černice, trnky, list ríbezle čiernej, čučoriednik, kvet agátu a iné.

Ovocné stromy
V záhradách, v sadoch a na poliach prevládajú tieto ovocné stromy: jablone, hrušky, slivky - Bystričky. Ojedinele sa pestujú i čerešne, višne a orechy. Súčasní záhradkári pestujú iba nízkokmenné ovocné stromy. V medziach záhonov na svahoch divoko rastú rôzné druhy hrušiek, jablone, sliviek - plánky - ktoré sú už skoro vyhynuté. Ľudia ich vyrubujú a neošetrujú.

Kríky
Kríky sa pestujú v záhradách a v záhradkách. V súčasnej dobe sa ich pestovanie veľmi rozšírilo. Nachádzajú sa v každej záhrade alebo záhradke. Patria k nim: egreše, ríbezle, maliny červené, ríbezle čierne, jahody záhradné. Úroda jahôd záhradných je veľmi dobrá.

Lesné plody
V našich lesoch, na ich svahoch a na poliach rastú tieto lesné plody: najrozšírenejšie sú maliny čierne - černice. Z okolitých obcí je ich u nás najviac. Nachádzajú sa: za Stavom, v Uhliskoch, na Žiari, v Kopaniciach a inde. Sú teraz hojne zbierané a vyhľadávané pre ich liečivé účinky. Zbierajú ich návštevníci z celého okolia, zo Žiliny, ba i z Moravy a Čiech. Ďalej u nás rastú maliny červené. Nachádzajú sa v Uhliskoch a na Košiaroch. Po celom chotári rastú jahody poľné, trnky, šípky, hôžky, borovičky, čučoriedky - ojedinele na Pleši.

Huby
V okolitých lesoch sa vyskytujú a rastú tieto druhy húb: hríb obyčajný, hríb dubák, hríb suchár, kuriatka, rýdziky, jedlé bedle, hríb brezák, masliak, sinák, kozák, šampiňóny, májovky, jelienky, pňovky, smrže, rôzné druhy plávok, mlieče, suroviedky, borievky obyčajné. Z jedovatých húb v našich lesoch rastú: rôzne druhy muchotrávok, hríb satan a iné. Huby jedlé sú veľmi vzácne a vyhľadávané. Ich počet sa veľmi znížil za posledné dvadsať - tridsaťročie. Občania ich používajú v surovom stave - čerstvom - alebo ich sušia a sterilizujú.

Hmyz
So zvýšenou hygienou takmer vyhynuli: šváby, ploštice, blchy, rôzne druhy vší. Ak sa nachádzajú a žijú, tak len ojedinele.

Opis obce
Obec má stavané domy po obidvoch stranách hlavnej cesty. Jej zastavaná plocha má podobu trojuholníka. Rozložená je na veľkej ploche. Určité časti obce majú i svoje špecifické pomenovanie ako napríklad u Berešich, u Bútorych, pod Lánom, za Lánom, pod Hôrkami, v Poli, v Uličke, pod Kopanicami, na Hôrach, v Hliniskách, u Šutovcov, za Riekou a iné.
Laznícke osady alebo ojedinelé domy vzdialené od ústredia obec nemá. V minulosti mala obec cholvarky. Dnes už po nich zostalo len pomenovanie miesta - na Cholvarkoch - kde sa nachádzali.
Obec má niekoľko významných budov. Medzi najvýznamnejšie patria: Základná deväťročná škola s celým školským areálom (telocvičňa, dielne, kuchyňa, družina mládeže) i s dvoma bytovkami pre školských pracovníkov (šesťbytovky), Materská škola, ktorá bola veľmi pekne zrenovovaná a prispôsobená potrebám detí, ktoré ju navštevujú. Ďalej je to miestny kostol, novovybudovaná fara, kultúrny dom (KD), budova miestneho národného výboru (MNV), ústav národného zdravia (ÚNZ) a Požiarna zbrojnica.
Na kostole je pamätná tabuľa, na ktorej sú napísané mená tých občanov, ktorí padli v prvej a druhej svetovej vojne. V prvej svetovej vojne padli títo občania: Ján Ďuraj, Ján Kubica, Ján Frišo, Štefan Minárik, Ondrej Ficek, Adam Macášek, Adam Konušík, Ján Pecko, Michal Králik, Michal Slíž a Ondrej Sidor.
V druhej svetovej vojne zahynuli: Jozef Hmíra, Vincent Sopek, Jozef Panák, Tomáš Vaňo a Justín Ficek.
V obci je deväť krížov a desiaty na cintoríne. Väčšinou sú drevené. Obec má veľmi staré kamenné domy, ktoré majú viac ako dvesto rokov. Postavené sú z kameňa a hliny s veľmi masívnymi múrmi. Je to dom Fickov, Poliačkov, Kubicov, Dragoňov, Ďuroškov a Dupkalky (terajšie ZVS - závody verejného stravovania).
Cintorín sa nachádza na Láne, na vyvýšenom mieste v strednej časti obce. Na cintoríne je kaplnka, v ktorej je aj zvonica s dvoma malými zvonkami, ktorými sa oznamuje smrť našich občanov žijúcich a bývajúcich v obci i mimo obce. V súčasnej dobe bol na cintorín zavedený vodovod. Na hroboch sú posadené kvety, ktoré treba v letnom období polievať. Rozmýšľa sa i o ozvučení cintorína. Zbor pre občianske záležitosti poriada na cintoríne rozlúčky so zomrelými občanmi (ZPOZ).
V obci je zavedený celoobecný vodovod, telefón, ktorý je zavedený v úradných budovách, obchodoch, školách, a v súkromných bytoch. Niet budovy novej alebo starej, kde by nebola zavedená elektrina, ktorá sa používa na rôzne účely. Cez dedinu premávajú autobusy. Na križovatke - na námestí - pred ZVS-kou je vybudovaná autobusová zastávka. Taká istá autobusová zastávka je i za dedinou na hlavnej ceste. Železničná stanica Ochodnica je od obce vzdialená 1 kilometer. Obec je spojená autobusou linkou s Ostravou, Čadcou, bystrickou dolinou, Oravou, Kysuckým Novým Mestom, Žilinou, Banskou Bystricou, Bratislavou a susednou obcou Lodno, ktorá je vzdialená od dediny skoro štyri kilometre.
Obec má 527 popisných čísel domov. Z toho je v obci 502 murovaných domov a 25 drevených. Dvadsať drevených domov je obývaných a päť neobývaných. Staré drevenice i humná miznú jedna po druhej. Mnohé neslúžia svojmu účelu.
Kataster obce je dosť veľký. Zaberá 1200 hektárov. 96 % (percent) pôdy obhospodarujú Štátne majetky (ŠM). Ostatok pôdy obrábajú súkromno-hospodáriaci roľníci, ktorých je v obci 21 a záhumnienkári. Výsledky hospodárenia ŠM sú dobré. Hektárové výnosy sú omnoho vyššie ako boli v minulosti a vyššie ako výnosy súkromno-hospodáriacich roľníkov. ŠM majú bohatý strojový park, ktorý je vybavený najmodernejšou technikou. Strojové obrábanie pôdy sa osvedčilo i na kysuckej kamenistej pôde. Na zúrodnenej pôde sa prevážne pestuje: pšenica, jačmeň, ovos, zemiaky - najviac. Štátne majetky pestujú i kukuricu na zeleno alebo na siláž. Kukurici na zeleno sa u nás dobre darí. Okrem toho sa u nás urodí aj ďatelina, miešanka a iné krmoviny. Súkromno-hospodáriaci roľníci a záhumienkári pestujú okrem charakteristických plodín v menšej miere i pšenicu, raž, krmné okopaniny (burgyňu, kvačky), kapustu, mak, fazuľu a rôznu zeleninu ako je cibuľa, cesnak, mrkva, petržlen, zeler, šalát, kaleráb a to všetko len pre vlastné zásobenie.
Štátne majetky vlastnia 180 kusov hovädzieho dobytka (HD) a dva páry koní. Na chov ošípaných sa v súčasnej dobre nešpecializujú, hoci v minulosti sa chov ošípaných realizoval. Výroba však bola nerentabilná. V súčasnosti sa zameriavajú na odchov hydiny - malých kuriat a získajú tak ročne 96 tisíc korún. Obchod malých kurčiat je veľmi rentabilný.
Súkromno-hospodáriaci roľníci a občania sa zaoberajú chovom ťažných koní (ale len v malom množstve), rožného statku, oviec, kôz, ošípaných, sliepok, husí, kačíc a ojedinele aj moriaky.
Charakter obce je robotnícky. Remeselná výroba je malá a pozostáva z kováčstva, stolárstva, košikárstva, krajčírstva a debnárstva. Živnosti, súkromné podnikanie neexistujú. Obchod je štátny a družstevný. Hospodárenie a podnikanie socialistické.
V budove pri Kysuci, ktorú zakúpil Miestny národný výbor (MNV), je umiestnený Vzorodev - krajčírstvo. Vedúcou krajčírkou je tam občianka Viera Paršová. Okrem krajčírstva je tam i predaj nábytku a textilu. Vedúcou je opäť naša občianka Štefánia Šimíková. Bola tam umiestnená i oprava obuvi. Vedúci bol Peter Povinec z Ochodnice. V súčasnej dobe je už oprava obuvi zrušená. Občania musia dochádzať s opravou obuvi do Kysuckého Nového Mesta. Naďalej tam zostáva i opravovňa televízorov, rádií a iných elektrických spotrebičov. Tieto prevádzky spravuje Okresný priemyselný podnik v Čadci (OPP).
V starej školskej budove na hornom konci obce je umiestnené Holičstvo - kaderníctvo, Zber prádla a Klub mládeže SZM - Slovenský zväz mládeže. V súčasnej dobe sa tam zriadi Ľudová škola umenia - hudobná škola, v ktorej sa bude vyučovať klavír a akordeón. Vedúcou Holičstva a kaderníctva je naša občianka Lýdia Černáková.

Vedenie obce
Miestny národný výbor (MNV) sa skladá z 29 poslancov, z predsedu MNV - Justína Šamaja, podpredsedu MNV - Štefana Paršu a tajomníka MNV - Pavla Mestického.
Rada MNV má 9 členov. Pri MNV sú tri komisie: verejného poriadku, finančná a poľnohospodárska komisia.

DO-KSS
Dedinská organizácia komunistickej strany Slovenska (DO-KSS) má 76 zaregistrovaných členov. Predsedom DO-KSS je dlhé roky Justín Tatarčiak, tunajší riaditeľ Základnej deväťročnej školy (ZDŠ).
Do okresného národného výboru v Čadci (ONV) boli zvolení títo poslanci: František Chupáč a Mária Konušíková, ktorí zastupujú svojich voličov.
Do Krajského národného výboru (KNV) v Banskej Bystrici bol za našu obec zvolený poslanec Michal Turčák z Ochodnice.

Plénum MNV
Plénum MNV tvoria títo zvolení poslanci: Pavol Mestický, Justín Šamaj, Štefan Paršo, Slavomír Bielik, František Poliak, Ondrej Chilý, Tomáš Kubánek, Štefan Vrábel, Justín Chupáč, Juraj Šutý, Ľudovít Králik, Štefan Černák, Justín Šutý, Ľudovít Červený (zomrel v tomto roku a doplňujúce voľby sa ešte nekonali), Katarína Kubánková, Anna Švábiková, Štefánia Michná, Štefánia Čuntalová, Mária Tatarčiaková, Božena Nemčeková, Anna Jankovská, Dagmar Konušíková, Marek Švábik, Ľudovít Vajdik, Ján Šurina, Marián Šutý, Alojz Pagáč, Ján Kristek a Anna Kečková.

Obyvateľstvo
Obec má podľa posledného sčítania ľudu z roku 1971 2124 obyvateľov. Podľa evidencie MNV má 2199 obyvateľov. Občania sú prevažne slovenskej národnosti a štátnej príslušnosti ČSSR (československej socialistickej republiky).
V obci prevláda najväčší počet robotníkov, potom pracujúca inteligencia a súkromno-hospodáriaci roľníci, ktorí nepodpísali svoju pôdu do spoločného obrábania JRD (jednotného roľníckeho družstva) ani ŠM (štátnym majetkom). K nim patria: Rudolf Šurina, Filip Koprna, Štefan Bugáň, Justín Ondrejáš, Rozália Kinierová, Júlia Šusteková, Ondrej Franek, Justína Konušíková, Vincent Kocúr, Ignác Janek, Eduard Šutý, Ľudovít Králik, Anna Tatarčiaková, Tomáš Poliak, Vincent Koprna, Veronika Paršová, Anton Kinier, Magdaléna Paršová, Štefan Šprlák, Justín Paršo, ktorý sa vzdal pôdy v roku 1969 a ponúkol ju ŠM.
Z pôdy úplne žije jediný súkromno-hospodáriaci roľník Rudolf Šurina. Ostatní občania žijú z pôdy a zamestnania alebo z pôdy a dôchodku. Viac ako pol hektára vlastnia pôjdu títo občania: Matej Hmíra, Ľudovít Trúchly, Martin Švaňa, Jolana Jakubcová, Peter Šamaj, Ladislav Šidlo a Ján Šutý.

Výstavba obce
Výstavba obce v súčasnej dobe spočíva vo výstavbe Tribúny, ktorá sa už dokončuje a buduje ju TJ (telovýchovná jednota) s MNV. Postavená je na ihrisku pri Kysuci, kde sa odohrávajú futbalové zápasy. V Sihoti sa stavia veľký sklad na plyn Propan-Butan. V budúcom roku má sa započať s výstavbou Domu služieb. Zároveň sa opravuje regulácia a čistí sa koryto dolnej časti rieky Lodňanky. Rozširuje sa cesta na cintorín a Pamiatkostav za Kysucou.
Individuálna bytová výstavba je omnoho rozvinutejšia. V obci je veľký počet rozostavaných rodinných domov. Najviac nových domov pribudlo pod Hôrkami a pod Kopanicami. Nesmierna pomoc individuálnej bytovej výstavbe spočíva v prideľovaní nenávratných pôžičiek až do výšky štyridsať - päťdesiat tisíc korún alebo v nenávratných bezúročných pôžičkách a v inej rôznej pomoci mladým manželským párom.

Ľudová tvorivosť
V obci sa zachovali ústnym podaním z pokolenia na pokolenie prekrásne ľudové piesne, ktoré sa pre ich krásnu melodičnosť a text spievajú pri rôznych príležitostiach až dodnes.
Medzi najznámejšie ľudové piesne patria: Cez Lieskovec bystrá voda pretekáva... Lieskovec, Lieskovec dedinka v údolí... V tom Lieskovci dobre, v tom Lieskovci zdravo... Cez lieskovec cesta hradská... V Lieskovci na vŕšku... Zaspievaj si dievča... Ešte raz sa podívam... Za to jedno jabĺčko, za tú jednu hrušku... Zahrajte mi na husličky... Svieti mesiac na naše humienko... Ó sedaj, sedaj, srdce premilé... Čože je to za zelená tráva... Za tú našu stodolečku... Zastrelil Janko vranku... Na Kysuciach kopeček... Či to zvony zvonia... Idzeme idzeme... Zbohom sa tu majce... Široký jarček, bystrá vodička... V hlbokej doline srnka vodu pije... V zelenej hore... Keď si ja zaspievam na vŕšku na skale... Zabelej sa zabelej... a iné.
Staré typické kysucké tance zanikli až na niektoré. Vie ich ešte zatancovať iba malá skupina starých ľudí. Typickým starým lieskovský tancom bol metlový tanec, šatečkový tanec, boskávaný tanec, čardáš a krížová polka. Dodnes sa najradšej tancuje metlový tanec. Rytmus starých tancov bol pomalší, pohyby vláčne.

Zvyky a obyčaje
Staré kysucké zvyky a obyčaje boli veľmi pekné a v minulosti hojne uplatňované, zachovávané a rešpektované. V súčasnej dobe síce ešte pretrvávajú niektoré, ale menej sa rešpektujú.
Tradujú sa zvyky veľkonočné: polievanie sa vodou - oblievačka - alebo šibanie korbáčmi - šibačka, ktoré pozostávajú z návštevy mládencov u dievčat, mladých mužov u mladých žien. Dôsledok je výslužka: občerstvenie, zber vajíčok za polievanie a šibanie. Na Zelený štvrtok, keď zaznejú zvony, ľudia sa rýchlo utekajú umyť studenou vodou z potoka, aby boli po celý rok čerství a zdraví. K 1. máju sa stavia v obci tradičný máj, hlavný, obecný, ktorý býva postavený na námestí pred budovou MNV. Stavajú ho väčšinou členovia ZPO (Zbor požiarnej ochrany - hasiči). Na koniec mesiaca sa máj "váľa", muzikanti vyhrávajú po dedine, hlavne pri domoch, kde majú dievčatá, ktoré pred domom tancujú s miestnymi mládencami. Večer sa koná veľká májová veselica, ktorú poriadajú tí, čo máj postavili a zvalili. Menšie máje sú postavené pri viacerých domoch, kde majú dievča. Počet májov oproti minulosti sa veľmi znížil. Vrcholce májov sú bohato zdobené rôznofarebným krepovým papierom. Podstavce májov sú olúpené z kôry. Zachováva sa i zvyk Mikulášovej nádielky. Pozostáva z návštevy Mikuláša v rodinách buď osobne alebo neviditeľne v noci. Deti si ešte stále kladú očistené topánky do oblokov. Rodičia majú zasa starosť so zhotovovaním darčekov.
13. decembra sa zachováva zvyk Lucie. Lucie robia osobné návštevy po domoch. Niekedy ich chodí i niekoľko skupín. Nosia so sebou krídla z husí, ktorými vymetajú prach a nečistotu z domov pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami. V niektorých rodinách ešte lejú olovo do vody a podľa vzniknutých olovených tvarov veštia prítomnosť a budúcnosť.
Vianočné zvyky sú takmer najbohatšie. Pri štedrej večeri sa krájajú jabĺčka. Pri krájaní sa dáva veľký pozor, aby sa jabĺčko dobre prekrojilo a nepoškodilo sa jadro. Ak sa jadierko poškodilo, znamenalo to niečo zlé a nepríjemné - smrť do roka.
Ďalej sa media čelá členov domácnosti, kľučky, ba i domáce zvieratá. Medí spravidla matka, čo znamená utvrdzovanie lásky medzi blížnymi navzájom a zvieratami. Kľučky sa media preto, aby dom navštevovali po celý rok len dobrí ľudia.
Tiež sa vymetajú štedrovečerné smeti, ktoré sa vynesú na dvor, na ne sa niekto postaví a počúva prichádzajúce zvuky zo všetkých strán. Ak je to slobodné dievča a počuje hrať hudbu tak sa do roka vydá. Muža bude mať z tej strany, odkiaľ počuť hudbu. Kde je počuť zavýjanie psa, tam bude požiar. Kde pukajú škrine na obilie, tam bude pohreb.
Pod vianočný stromček pri štedrej večeri sa dávalo: obilie, zemiaky, fazuľa, peniaze a iné. To malo znamenať, aby peniaze v dome nikdy nechýbali, aby bola dobrá a hojná úroda v budúcom roku. Na štedrý večer sa chodilo i spievať popod osvetlené obloky. Spievali sa vianočné koledy za výslužku. Tento zvyk sa ešte traduje, ale v malom rozsahu - ojedinele. Veľmi sa zachováva zvyk polnočnej omše, ktorá sa koná na prelome štedrého večera a božieho narodenia - o polnoci. Okrasou sviatkov je vianočný stromček, ktorý je skutočne krásne zdobený v každej domácnosti. Nechýba ani v jednom dome.
Pri štedrovečernom stole sa tradične jedávajú tieto jedlá: vyprážaná ryba - štedrovečerný kapor, oblátky s medom, rôzne druhy ovocia, fazuľa, hrach, kapustnica so sušenými hubami, suché slivky, orechy, južné ovocie a iné. Na sviatok božieho narodenia sa nesmelo chodiť do cudzích domov na žiadnu návštevu. A ak sa muselo ísť do cudzej domácnosti, tak iba chlebom alebo s koláčom, aby sa im v novom roku zle nevodilo. Návšteva sa však nesmela konať v kožuchu, lebo by vraj uhynulo niektoré domáce zviera. Kožuch sa musel nechať pred dverami domu.
Na Silvestra - 31. decembra - sa zachováva zvyk: účasť na poďakovaní v kostole za šťastné prežitie starého roka, Večer sa konajú veľké a slávnostné veselice, oslavy roka, návštevy rôznych kultúrnych a iných podujatí, ako je očakávanie nového roka. Slávnostný akt gratulácií sa začína po odbití dvanástej hodiny. Vtedy sa slávnostne zaháji nový rok. Skoro väčšia časť obyvateľov trávi silvestrovský večer pri televíznych prijímačoch. Televízny program býva zvlášť pútavý a zábavný.
Na nový rok sa opäť kedysi nesmelo vstúpiť do cudzej domácnosti, lebo všetko nešťastie, ktoré postihlo tú domácnosť, mal spôsobiť úbohý nešťastník. Dnes už tomu nikto neverí.
Na sviatok Troch kráľov sa v kostole svätí voda, ktorá sa donáša do domácnosti, aby ľudí chránila pred chorobami a iným nešťastím. Na choroby bola kedysi voda prvým liekom. Dnes sa už nepoužíva.
Na Hromnice sa svätia sviečky, ktoré majú chrániť domácnosť pred búrkami, bleskami, hromobitím a krupobitím. V čase silných búrok sa zažíhajú sviečky - hromničky. Tento zvyk zachovávajú len niektoré rodiny - hlavne starí ľudia.
Na sklonku zimy, na čiernu nedeľu, sa kedysi topila Moréna - bohyňa zimy. Dnes sa zvyk už nezachováva, hoci to bol pekný a zaujímavý slovanský obrad. Aktuálny bol ešte pred tridsiatimi rokmi. Mnohé zvyky zanikajú a vymierajú.
Svadobných zvykov a obyčají bolo tiež dosť. Uvediem aspoň niektoré. Mladucha kedysi niesla v uzlíčku so sebou do kostola: chlieb, soľ a peniaze. Všetko pre šťastie a bohatstvo. V uzlíčku nechýbali ani niektoré liečivé byliny, ktoré mali chrániť mladý pár pred rôznymi chorobami. Po prísahe sa mladá nevesta nemala prvá prihovoriť manželovi, lebo by sa mu ona musela celý život prihovárať. Naopak mala stúpiť partnerovi na špicu topánky, aby on bol celý život pod papučou. Ak išla mladá žena za nevestu, tak nesmela stúpiť na prah domu u svokry, aby jej svokra nemohla poveštiť, zle porobiť.
Mladý pár po sobáši vítali doma: chlebom, medom a mliekom. Mladý pár sa pritom držal chleba, až kým nezasadol za vrch stola. Chlieb znamenal - bohatstvo, med - lásku, mlieko - hojnosť v maštali. Keď sa mladý pár vyberal z domu, tak ich posýpali obilím, aby boli bohatí a mali hojnosť všetkého.
Na svadobnej hostine sa vyberalo pre mladých podľa miestnych zvykov "do venca" alebo "na tanier", "na ručník". Peniaze boli výpomocou pre mladý pár. Tento zvyk sa hojne udržiava i v súčasnej dobe, ako aj zvyk vítania chlebom a medom. Ostatné zvyky sú už ojedinelé.
Pri úmrtí sa zachováva zvyk - kar - pohrebná hostina ako i vymetanie smetí z miestnosti, kde mŕtvy ležal. Vymetanie smetí znamenalo definitívny odchod smrti z domu.
Neustále je ešte zvykom krstenie novonarodených v kostole. Iba niektoré pokrokové rodiny krstia svoje novonarodeniatka na MNV (miestnom národnom výbore). Tento slávnostný ako sa nazýva "Uvítanie detí do života", ktorý sa prevádza s najväčšou vážnosťou. Je záležitosťou ZPOZ (zboru pre občianske záležitosti). Predsedníčkou ZPOZ je Anna Jankovská a tajomníčka Oľga Ďurajová, ktorá je zároveň i obecnou matrikárkou.
I niektoré pokrokové páry zväzujú svoj osud na MNV. I tento obrad sa deje rovnako s veľkou vážnosťou a serióznosťou. Osudy všetkých mladých ľudí, ktorí sa rozhodli ísť spoločnou cestou životom, zväzuje predseda MNV - Justín Šamaj. Obrady sa konajú vo veľmi peknej sobášnej miestnosti na MNV. Okrem predsedu MNV na slávnostnom akte sú ešte prítomné: Anna Jankovská, predsedníčka ZPOZ, Oľga Ďurajová, obecná matrikárka, Anna Kečková členka ZPOZ, Tomáš Belák, fotografista a zároveň hrá na varhany a zväzáčka Mária Čuntalová, ktorá recituje básne.

Nárečie obce
Obec má svojrázne nárečie. Zachovávajú ho a bežne ním hovoria starší obyvatelia obce. Hovorí sa že Lieskovania dzekajú. Ukážka: idzeme, dajce, nace, budze, nedzeľa, hrac, kopac, vozic, dzedzina, dziefky, maľovac, opravovac, spievac, dzacelina, nosic, kupovac ale kuracina, hovädina.
Veľa sa používa i tvrdé de: napríklad mládenec alebo dzeci moje.
Lieskovské nárečie už nie je rýdzie čisté, ale je nainfikované tvrdým nárečím lodňanským.
Slová s le (len, lebo, leto, kráľ, ľúbiť, listy, zelený, ľud, alebo, ľan, voľný a iné) sa vyslovujú nesprávne tvrdo. Nesprávne sa vyslovujú i slová: kelo, telo - miesto koľko, toľko. Nesprávne sa vyslovujú i slová s dĺžňami (múka - muká, slúžiť - služíť, múdro - mudro, láska - laska atď.)
Mladá a stredná generácia hovorí nárečím veľmi málo, hoci nárečové prvky sa prenášajú i do školy a ťažko sa odstraňujú. Môžem smelo povedať, že najtvrdšie sa rozpráva na dolných Kysuciach práve v Lodne a v Kysuckom Lieskovci.
V obci je už veľa cudzích prisťahovalcov z iných dedín (mužov, žien), ktorí hovoria svojim nárečím. Zväčša sa nepreorientujú na lieskovské nárečie. S odchodom starých ľudí zaniká a vymiera i lieskovske nárečie.

Remeselná výroba
V minulosti bolo v obci viac košikárov, ktorí plietli prútené a lyčené košíky. Bolo tu viac diežarov, kolárov, výrobcov riečic drôtených a lyčených. I táto remeselná výroba zaniká. Zostala iba ručná výroba prútených košíkov. Tie sa zhotovujú vo viacerých domoch. Prútené košíky sa potrebujú v každej domácnosti, v poľnohospodárstve pri kopaní zemiakov. Niektorí výrobcovia ich zhotovujú i na predaj, ale v menšom množstve. Košíky ponúkajú buď v dedine, alebo ich predávajú na trhu v okresnom meste - Čadci. Lyčené košíky sa zhotovujú už veľmi málo. Ich výroba je zložitejšia a drahšia. Výrobcovia nie sú odkázaní na príjem z lyčených košíkov. Zhotovujú sa väčšinou len na objednávku. Výrobou lyčených košíkov sa zaoberá občan Justín Škulák a Adam Šutý.
Výroba riečic drôtených a lyčených zanikla so socializáciou dediny. Riečice v minulosti zhotovolal nebohý Justín Mičian.
V obci sú dvaja kováči: Eduard Poliaček a Ondrej Rajtek, dvaja stolári: Štefan Martikán a Peter Šutý. Stolárstvo je u nich druhoradým zamestnaním.
Výrobou dieží sa ešte zaoberá: Adam Koprna, Štefan Šutý a súdruh Kongol.
Tesárstvo prevádzajú: Adam Koprna a Ján Paršo.
Nože na rezanie kapusty najlepšie zhotovuje Šimon Beliančin.
Poľnohospodárske náradie: hrable, vidly drevené a železné, kasniská, vozíky, motyky a iné zhotovuje: Ondrej Paršo i so synom Eduardom a Šimon Beliančin. Výrobou škridly sa zaoberá Marek Švábik, ale v malom množstve. V minulosti sa výrobou zaoberal nebohý Ján Poliaček, ktorý mal zákazníkov z celého okresu. Výroba škridly v súčasnej dobe je nerentabilná a nevyrovná sa kvalitou továrenskej výrobe. Plech zatlačil škridlu do pozadia.
Krajčíri sú v obci traja. Je to Justín Chupáč, Ľudovít Kubánek a Štefan Tatarčiak. Krajčírstvo je u nich prvoradým zamestnaním. Prví dvaja nepracujú súkromne, hoci žijú doma. Sú zaradení v socialistickom sektore. Amatérok - krajčírok je v obci veľa. V socialistickom sektore pracuje krajčírka Viera Paršová.
Odbornou amatérskou opravou rádií a televíznych prijímačov sa zaoberajú títo občania: Ignác Halúska - rádiá, Miroslav Šurina, Milan Chupáč, Stanislav Rajdík a Dušan Hmíra sa zaoberajú opravou televíznych prijímačov.
Hodiny opravujú: Rudolf Šupol a Filip Koprna.
Dieravé smaltované hrnce lácu: Cyril Šupol a Móric Kanitra.
V obci je ešte veľa vyučených a nevyučených murárov, elektrikárov, zámočníkov, kurenárov, vodoinštalatérov, maliarov - natieračov, mäsiarov - údenárov, čašníkov, kuchárov, predavačov, baníkov, sústružníkov, frézarov, šoférov z povolania, pokrývačov a iných.

Politický život v obci
Celý politický život v obci riadi a usmerňuje Dedinská organizácia komunistickej strany Slovenska (DO-KSS). DO-KSS v Kysuckom Lieskovci má zaregistrovaných 76 členov. Predsedom DO-KSS je Justín Tatarčiak, tunajší dlhodobý riaditeľ ZDŠ. Pochádza zo susednej obce z Lodna, kde i býva.
Všetky ostatné politické zložky sú združené v NF (národnom fronte). Predsedom NF je člen strany - Jozef Čuntala. V NF sú združené tieto politické zložky: Československý červený kríž (ČSČK). Táto zložka ma najviac zaregistrovaných členov. Predsedom ČSČK je Marek Švábik.
Telovýchovná jednota (TJ) - predsedom TJ je Jozef Pagáč.
Slovenský zväz žien má zaregistrovaných 71 členiek. Predsedníčkou SZŽ je Anna Švábiková, učiteľka ZDŠ.
Slovenský zväz mládeže (SZM) združuje všetku mládež od 15 rokov. Predsedom je Bohuslav Paršo.
Zbor požiarnej ochrany (ZPO) má tiež veľa zaregistrovaných členov. Predsedom ZPO je Justín Chupáč. Veliteľom je Ján Šutý. Zväzarm vedie Vladimír Paršo.
Partizáni, ktorí boli priamymi účastníkmi Slovenského národného povstania (SNP), sú združení vo zväze protifašistických bojovníkov (ZPB). Predsedom zložky je Juraj Šutý. Zložka je dosť mladá.
Priatelia Sovietskeho zväzu sú združení vo Zväze československo - sovietskeho priateľstva (ZČSP). Zložku vedie Július Rapčan, tunajší učiteľ ZDŠ.
Milovníci prírody sú členmi Zväzu slovenských záhradkárov (ZSZ). Predsedom zložky je Albín Mihalda.
Včelári sú združení vo Zväze slovenských včelárov (ZSV). Predsedom milovníkov včiel je včelár Ján Švábik.
Jednota - spotrebné družstvo (J-SD) má v obci zaokrúhlene asi 600 členov. Členov, družstevníkov vedie a usmerňuje Miestny dozorný výbor (MDV). Predsedom MDV je Jozef Čuntala.
V obci je založený Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ). Predsedníčkou ZPOZ je Anna Jankovská - učiteľka.
Všetky politické zložky združené v NF ako aj ostatné pomáhajú realizovať a uskutočňovať politiku KSČ. Pomáhajú pri budovaní a zveľaďovaní obce. Podieľajú sa na plnení volebného programu. Svojou plánovanou prácou prispievajú k zvyšovaniu životnej a kultúrnej úrovne všetkých občanov.
V obci máme založenú obecnú matriku, ktorú vedie obecná matrikárka - Oľga Ďurajová. Matrika je veľmi mladá, ale naši občania sú veľmi povďační, že ju máme doma. Predtým naša obec patrila pod matriku v Radoli a neskôr v Ochodnici. Do našej matriky patrí i susedná obec - Lodno.

Kultúrny život občanov
V našej obci sú dobré podmienky pre kultúrne vyžitie sa a uspokojenie každého občana. Občania môžu navštevovať stále kino Vesmír s pravidelným premietaním filmových predstavení. Filmové predstavenia bývajú trikrát v týždni a to: v stredu, v piatok a v nedeľu, vždy vo večerných hodinách o 7:30. Pre školopovinnú mládež sa premietajú vhodné a prístupné filmy v nedeľu doobeda alebo poobede. Návšteva filmových predstavení je dosť dobrá, hoci v každej domácnosti sa nachádza rozhlasový a televízny prijímač, ktoré sú zdrojom domácej takzvanej papučovej kultúry.
Kino Vesmír je stabilne umiestnené v budove KD (kultúrneho domu). Počet sedadiel je 240. Vykurovanie je ústredné. Priestory sú čisté a vhodne upravené. Kino zamestnáva piatich zamestnancov. Vedúcou kiná je Adela Rapčanová, pracovníčka MKS (miestneho kultúrneho strediska).
Do každej domácnosti sa môže dostať kniha, ktorú si môžu občania vypožičať z Obecnej knižnice, ktorá je umiestnená v jednej miestnosti KD (kultúrneho domu). Miestnosť sa nachádza na poschodí.
Knihy z knižnice sa požičiavajú dvakrát v týždni a to: každý utorok a štvrtok od 16:00 - 18:00. Knižnica má 2800 všetkých kníh, ktoré sú k dispozícii našim občanom, ktorí javia o ne záujem. Na každého občana pripadá 1.5 knihy. Obecnú knižnicu hojne navštevujú i žiaci zo ZDŠ (Základnej deväťročnej školy).
V tunajšej Základnej deväťročnej škole je veľká žiacka knižnica. Z nej si vypožičiavajú knihy podľa potreby a záujmu naši žiaci. Žiacku knižnicu vedie súdružka učiteľka Anna Frančiaková a Mária Rišková. Anna Frančiaková má knihy pre žiakov 1. - 5. ročníka a Mária Rišková 6. - 9. ročník. Knihy sa požičiavajú jeden raz do týždňa.
Okrem žiackej knižnice je na škole ešte bohatá učiteľská knižnica. S. učitelia majú k dispozícii vyše tisíc kníh. Prevládajú knihy: odborné, pedagogické a politické. Knihy slúžia s. učiteľom (súdruhom učiteľom) k prehĺbeniu odborných, pedagogických a politických vedomostí, zručností. Pomáhajú im skvalitňovať výchovno-vyučovací proces. Učiteľskú knižnicu vedie Angela Kolláriková, učiteľka ZDŠ. Knihy z knižníc sa vypožičiavajú hlavne v jesenných a zimných mesiacoch. To sa týka zväčša obecnej knižnice.
V obci je založený divadelný ochotnícky krúžok. Členovia krúžku každý rok nacvičia pre obecenstvo jednu divadelnú hru. Divadlo má v obci dobrú tradíciu. Občania radi prichádzajú na divadelné predstavenia. Najobľúbenejšie hry u obecenstva sú: drámy alebo veselohry. Obecenstvo je náročné na výkony hercov. Môžeme hovoriť o vyspelosti diváka. Herci, ktorí najčastejšie účinkujú v divadle, sú z radov občanov. Patria k nim: Štefan Šutý, Ľudovít Kubánek, Jakub Šutý, Ján Sidor, Pavol Bršlík, Milan Chupáč, Štefan Černák, Justín Tatarčiak, Milan Masaryk, Anna Švábiková, Melánia Švábiková - Funiaková, Karolína Macejková, Viera Sidorová - Šutá, Anna Jankovská, Tomáš Belák a iní. Režisérmi divadelných hier sú: Justín Tatarčiak, Anna Švábiková a Ondrej Frančiak. Jednu divadelnú veselohru nacvičil aj Peter Povinec z Ochodnice.
Aktuality, zaujímavosti, novoty sa dozvedajú naši občania prostredníctvom MR (miestneho rozhlasu). Pri miestnom rozhlase je zriadený rozhlasový krúžok. Členovia krúžku vysielajú pre občanov rôzne relácie (politické aktuality, najnovšie udalosti z domova i zo sveta, z občianskeho života a iné). Vedúcou rozhlasového krúžku je Magdaléna Mihaldova - Kolibačová, tunajšia učiteľka ZDŠ.
V obci je veľká Základná deväťročná škola. Dochádzajú do nej okrem žiakov našej obce i cezpoľní žiaci zo susednej obce Lodna a to už i žiaci 5. triedy. Škola má 23 tried s počtom všetkých zaškolených žiakov 570.
Žiakov učí, vychováva a pripravuje pre život tridsaťdvačlenný učiteľský kolektív na čele so súdruhom riaditeľom Justínom Tatarčiakom a zástupcom riaditeľa Tomášom Belákom. Na tunajšej škole najdlhšie pôsobia títo s. učitelia: Anna Švábiková - 25 rokov, Justín Tatarčiak - 24 rokov, Júlia Zelinová - 20 rokov, Štefánia Vajdíková - 17 rokov. V súčasnej dobe na našej škole pôsobia títo súdruhovia učitelia: Justín Tatarčiak, Tomáš Belák, Anna Švábiková, Júlia Zelinová, Štefánia Vajdíková, Anna Grísová, Anna Frančiaková, Ondrej Frančiak, Anna Šutá, Eva Vojtášová, Magdaléna Mihaldová, Angelika Kolláriková, Emília Husáriková, Gabriela Weissová, Viera Frančovičová, Elena Adámková, Elena Žideková, Mária Rišková, Alexandra Búriová, Otília Lašová, Jana Jančigová, Juraj Pospíšil, Mária Pospíšilová, Elena Horňáčková, Ľubomír Horňáček, Viera Medvecká, Šimon Vajdík, Július Rapčan, Anna Ochodničanová, Viera Kolláriková, Elena Tatarčiaková - Chyláková, Ľudmila Horváthová. Zita Kmeťová - pionierska vedúca. Pôsobí u nás už viac rokov. Magdaléna Srnánková pracuje na škole ako školská administratívna pracovníčka. Okrem pedagogických pracovníkov sú na škole: školník - Dominik Šutý, upratovačky: Mária Pavlíková, Vilma Paršová a Rozália Bugáňová V školskej jedálni pracujú: Štefania Lomčíková - hlavná kuchárka, Mária Konušíková a s. Šutá - pomocné sily.
Naša škola dala spoločnosti: jedného lekára - Ľudovít Šurina, dvoch zverolekárov: Ľubomír Ondrejáš, Jozef Bielik, inžinierov: Martin Franek, Alojz Pagáč, Oľga Chupáčová, Štefan Ficek, Štefánia Dragoňová, Božena Frišová, Jarmila Paršová, Darina Rajteková, Pavol Šadlák, právnik: Milan Palkovič, učitelia: Magdaléna Mihaldová - ročník 1. - 5. ZDŠ, Otília Lašová - Šutá - ročník 6. - 9. (MF) ZDŠ. Ľudmila Horvátová - Paršová - ročník 1. - 5. ZDŠ, Ľudovít Kolibač - ročník 6. - 9. ZDŠ, Božena Paršová, učiteľka materskej školy, Mária Chupáčová, učiteľka materskej školy Katarína Katrenčinová - Kavčiaková, učiteľka materskej školy, Darina Kubánková, učiteľka materskej školy. Okrem spomínaných je v obci väčší počet žiakov, ktorí ukončili stredné a odborné školy, alebo dochádzajú do učňovských škôl. Viacerí sú poslucháčmi vysokých škôl a univerzity. Mnohí študujú popri zamestnaní - diaľkovo.
Každý žiak našej školy ba i celej našej socialistickej spoločnosti má právo na bezplatné vzdelanie, právo na sebarealizáciu sa v prospech seba a celej spoločnosti. Podľa záujmu, schopností, nadania a talentu môže študovať a vzdelávať sa na všetkých druhoch a stupňoch škôl. To sú veľké prednosti socialistickej školy oproti školám v kapitalistických štátoch.
Pri ZDŠ je zriadená aj Družina mládeže. Navštevujú ju žiaci zamestnaných matiek. Je to celodenné zaopatrenie žiakov z ročníkov 1. - 5. Družinu mládeže vedie súdružka učiteľka Helena Žideková. Navštevuje ju 30 žiakov. Priestory, kde je družina umiestnená, sú pre taký veľký počet nevyhovujúce. Rozmýšľa sa nad zriadením druhej triedy.
V starej zrenovovanej budove ZDŠ je zriadená veľmi pekná a moderná Materská škola (MŠ). Patrí medzi najkrajšie a najvyberanejšie na Kysuciach.
Dochádza do nej zaokrúhlene 100 deti od 3 - 6 roku. Škola má 4 triedy. Prevádzka MŠ (materskej školy) je celodenná od 7:00 - 17:00. Riaditeľkou MŠ je Eva Pijáková, ktorá pochádza zo susednej obce Ochodnice. V súčasnej dobe býva v Žiline a na školu denne dochádza. Na škole je 8 výchovných pracovníčiek - učiteliek materských škôl: Eva Pijáková, riaditeľka MŠ, Mária Tatarčiaková, zástupkyňa riaditeľky, Božena Paršová, učiteľka Mária Chupáčová, učiteľka Pavlína Hmírová, učiteľka Katarína Katrenčinová, učiteľka Justína Hurtošová, učiteľka Mária Frišová, učiteľka. Najdlhšie na škole pôsobí s. učiteľka Pavlína Hmírová, ktorá na škole pôsobí vyše 20 rokov. Toho roku ide už na zaslúžený odpočinok - na dôchodok. V školských službách pôsobí vyše 30 rokov.
V jedálni MŠ pracujú: Rozália Hašpicová, vedúca kuchárka, Elena Dinisová - druhá kuchárka a súdružka Mihaldová - pomocná sila v kuchyni. Funkciu školníka zastáva Filip P. Kuričom je Ľudovít Králik. Ako upratovačky pracujú: Justína Bugáňová a súdružka Konušíková.
Naše školy nespĺňajú len úlohu výchovnú a vyučovaciu, ale sú i zdrojom a nositeľkami kultúrnej činnosti v obci. Sú spoluorganizátorkami osláv, významných výročí a štátnych sviatkov.
Školskí výchovní pracovníci pracujú vo všetkých zložkách NF (národného frontu). Poriadajú rodičovské besedy a akadémie. Pracujú aj v rozhlasovom krúžku. Sú režisérmi detského divadla a divadla pre dospelých. Pri ZDŠ je založený krúžok ZS (zborového spevu) zo žiakov 1. - 9. ročníka. Krúžok vedie s. učiteľka Alexandra Búriová. Žiaci tunajšej školy účinkujú a vystupujú na rôznych školských a okresných oslavách. Všetok program na oslavy poskytuje škola.
Detský divadelný krúžok už dlhé roky vedie s. učiteľka Anna Švábiková. Na škole sú ešte zavedené rôzne iné záujmové krúžky. V nich si môžu žiaci rozvíjať svoje talenty a schopnosti. Sú to: krúžok tanečný, dramatický, spevácky, krúžky telovýchovné, šikovných rúk, krúžok ČSČK (československého červeného kríža), prírodopisný a iné. Naši žiaci sa zúčastňujú aj okresných súťaží a tak reprezentujú školu i obec navonok.
Pri SZŠ (slovenskom zväze žien) je založená folklórna skupina žien, ktorú vedie Anna Švábiková, učiteľka ZDŠ. Folklórna skupina vystupuje príležitostne na rôznych oslavách v obci i mimo nej. V skupine pracujú a účinkujú tieto speváčky: Melánia Švábiková - Funiaková, Elena Holáňová, Mária Mihaldová, Karolína Macejková, Adela Paršová, Viera Franeková, Štefánia Tučeková, Veronika Horníková, Štefánia Gašperáková, Viera Masaryková. Skupina vlastní 10 starých lieskovských krojov, ktoré zakúpil zo svojich prostriedkov MNV. Sú však vlastníctvom MKS (miestneho kultúrneho strediska).
Zložky NF (národného frontu) poriadajú pre svojich členov rôzne kultúrne alebo vlastivedné zájazdy po krajoch našej vlasti, ba i do cudziny.
V súčasnej dobe bola v obci založená Ľudová škola umenia. Umiestnená je v budove starej školy na hornom konci obce. Žiaci sa môžu učiť hrať na 4 hudobné nástroje: klavír, akordeón, husle, trúbka. Založený je aj prípravný ročník, kde sa žiaci učia poznávať noty. V minulom školskom roku bola škola umiestnená v jednej miestnosti KD (kultúrneho domu). Vyučoval len 1 vyučujúci a to hre na klavír. Bol to Viktor Tomala. Zároveň vyučoval aj prípravný ročník. Trieda bola nevhodne umiestnená. Dochádzalo do nej 22 žiakov. Počet záujemcov o hudobnú školu veľmi vzrástol.
Celý kultúrny život v obci riadi MKS (miestne kultúrne stredisko). Umiestnené je na prvom poschodí KD. Vedúcou MKS je tunajšia občianka Adela Rapčanová. Miestne kultúrne stredisko za spolupráce ostatných zložiek NF (národného frontu) poriada pre občanov rôzne kurzy: šitia, varenia, prípravy studených jedál a iné. Stredisko zaisťuje lektorov na výchovné prednášky s tématikou spoločensko - výchovnou, zdravotnou, politickou a právnou. Sála KD (kultúrneho domu) slúži všetkým občanom a mládeži. Konajú sa v nej svadobné hostiny a tanečné zábavy, ktoré poriadajú jednotlivé zložky NF.
Občas do obce zavíta i spevácka skupina profesionálov alebo divadelný ochotnícky krúžok z iných častí okresu.
Konajú sa tu i rôzne kvízové podujatia, sľúby iskier, pionierske zhromaždenia, žiacke karnevaly, oslavy MDD (medzinárodného dňa detí), výročné schôdze všetkých zložiek národného frontu, celoobecné a verejné schôdze občanov, odohrávajú sa tu i divadelné predstavenia pre mládež a dospelých. Premietajú sa filmové predstavenia s celovečerným programom. Konajú sa tu i niektoré jubilejné stretnutia a zaokrúhlené výročia občanov, ktoré poriada ZPOZ (zbor pre občianske záležitosti). Niektoré sa však konajú i v miestnosti, ktorá patrí SZM (slovenskému zväzu mládeže) - Klub mládeže - alebo v sobášnej miestnosti MNV. Klub mládeže bol umiestnený v budove starej ľudovej školy na hornom konci obce.
Na námestí obce sú postavené pútače - výkladné skrinky - ktoré dal zhotoviť Miestny národný výbor. Vlastnia ich predsedovia jednotlivých zložiek. Slovenský zväz žien - Anna Švábiková, Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ) - Oľga Ďurajová. Slovenský zväz mládeže - Bohuslav Paršo. Miestne kultúrne stredisko - MKS - Adela Rapčanová. Výkladné skrinky sú odrazom života zložiek NF v obci.

Náboženský život občanov
V obci je postavený kostol, ktorý bol vybudovaný za takzvaného slovenského štátu. Pri ňom stojí novovybudovaná fara, ktorej výstavba sa začala v roku 1969. Kostol i miestnu faru spravuje tunajší kňaz Anton Kopásek, rodák z Krásna nad Kysucou. Zároveň obýva faru i so svojou matkou. Vyučuje i NV (náboženskú výchovu) - žiakov 2. - 7. ročníka. Vyučovanie NV sa koná v budove ZDŠ (Základnej deväťročnej školy). Náboženskú výchovu navštevuje 74 percent všetkých žiakov. Percento prihlásených žiakov na NV každým rokom klesá, hoci náboženské presvedčenie ľudí je dosť hlboko zakorenené. 80 percent našich občanov je ešte veriacich. Zostávajúcich 20 percent občanov sa stotožňuje s vedeckým svetovým názorom, alebo má vypestovaný svoj názor. Obec je celkom čisto katolícka. Nájdu sa i občania iného vyznania, bez vyznania, ale veľmi ojedinele.
Náboženské obrady pre veriacich sa konajú každý deň, vždy v ranných hodinách. V nedeľu sú dve omše. Jedna ranná o ôsmej a druhá o desiatej. Poobede o 14:30 sa konajú litánie. V mesiaci máji sa konajú májové pobožnosti. V mesiaci októbri zasa októbrové. Zvony na veži odbíjajú trikrát denne a to ráno 5:45, na poludnie 12:00 a večer 18:00. Účasť veriacich na obradoch je ešte značná.

Sociálne a zdravotné pomery občanov
V obci je vybudované nové zdravotné stredisko ÚNZ (Ústav národného zdravia). Postavené je pri družstevnej bytovke pod Hôrkami. Jeho poloha a prostredie je veľmi dobré - bezhlučné a bezprašné. Celý priestor zdravotného strediska je oplotený novým plotom, ktorý je natretý. Predtým sa tam pásli husi a znečisťovali celý priestor. Budova nie je vysoká. Má len prízemie. Za to je však veľmi dlhá. Vo vnútri je stredisko vždy čisté a hygienické.
Ordinuje v ňom lekár pre choroby všeobecné, ktorý je i zároveň vedúcim celého strediska. Volá sa Rudolf Tichý a pochádza zo Žiliny. Do zamestnania denne dochádza vlakom alebo vlastným osobným vozidlom. V jeho ordinácii pracuje zdravotná sestra Melánia Mestická. Obidvaja zdravotní pracovníci sa dobre starajú o svojich pacientov.
Okrem lekára pre choroby všeobecné pracuje v stredisku i detská lekárka, ktorá ošetruje deti od narodenia až do desiatich rokov.
Pre ošetrovanie chrupu je zriadená zubná ambulancia. O chrup pacientov sa stará zubná lekárka a zdravotná sestra. Detská a zubná lekárka i so svojimi rodinami sú ubytovaní v budove Ústavu národného zdravia.
V Poradni pre matky a deti sa ordinuje jedenkrát v týždni. Ženský lekár a ostatní zdravotní pracovníci dochádzajú do poradne z Kysuckého Nového Mesta - z ÚNZ - Polikliniky. Je to naše najbližšie zdravotné stredisko, kde je zriadená nočná pohotovostná služba pre tých občanov, ktorých postihne choroba večer alebo v noci. Patria tam pacienti z dolnej časti okresu. Sídlo OÚNZ (okresného ústavu národného zdravia) - nemocnica - je v okresnom meste v Čadci. Liečia sa v nej všetci chorí z čadčianskeho okresu.
Najčastejšie choroby, ktoré sa v obci vyskytujú, sú vážnejšieho rázu a patrí k nim: ochorenie srdcové, cievne, nervové a nádory - rakovina. Bežne vyskytujúce sa choroby u občanov sú: zápaly horných dýchacích ciest, angína, chrípka, choroby zažívacieho ústrojenstva, kožné, očné a ušné. Tuberkulóza (TBC), niekedy neliečiteľná choroba, sa vyskytuje iba u starších a starých ľudí, a to len v ojedinelých prípadoch. Proti tejto chorobe sa robí každý rok zdravotná prevencia u všetkých občanov, ktorá je povinná. Pozitívni občania sa potom izolujú, prezentujú a liečia v sanatóriu pre choroby TBC v Jablunkove. V súčasnej dobe prichádzajú už do úvahy i sanatória v Tatrách. Po ukončení liečenia v rekonvalescencii dostávajú TBC postihnutí pacienti z ONV (okresného národného výboru) - finančného odboru - jednorazovú výpomoc vo výške tisíc až tisícpäťsto korún. Sú pod stálym lekárskym dozorom i s ostatnými členmi a rodinnými príslušníkmi, s ktorými bývajú v spoločnej domácnosti. U mladých ľudí, detí a občanov stredného veku je TBC úplnou zriedkavosťou. Ojedinele sa vyskytuje však zákernejšia choroba pľúc a to je rakovina, ktorá je dodnes chorobou nevyliečiteľnou. Lekárska veda je proti nej ešte bezmocná. Lekári celého sveta hľadajú a skúšajú účinný liek proti tejto zhubnej chorobe, ktorá je postrachom ľudí. Rakovina postihuje všetky orgány ľudského tela.
Veľmi často sa vyskytuje druhá nebezpečná choroba dvadsiateho storočia - porážka, mŕtvica. Počet infarktov a porážok sa neustále zväčšuje. Zdravotní pracovníci majú s nimi veľa starostí. Najzákernejšie choroby dvadsiateho storočia sú: rakovina, infarkty a porážky.
Detské choroby sú na ústupe. Takmer veľmi ojedinelým zjavom u detí je: záškrt, ovčie kiahne pravé, týfus, červienka, čierny kašeľ a šarlach. Osýpky sa síce vyskytujú, ale ich priebeh je u detí omnoho ľahší, ako bol kedysi. Veľký vplyv na výskyt a priebeh detských chorôb má lekárska starostlivosť o dieťa od jeho narodenia. Hneď po príchode na svet sa deti očkujú, štepia, dostávajú rôzne vitamíny proti všetkým nákazlivým detským chorobám. Deti sú neustále pod lekárskym dozorom až do pätnástich rokov. Detská úmrtnosť, vzhľadom na veľkú lekársku starostlivosť, úplne poklesla. Smrť dieťaťa je bielou vranou. Najskôr dieťa zomrie pri narodení, dopravnej nehode, alebo sa mu stane smrteľný úraz.
S rastom životnej a kultúrnej úrovne sa viditeľne predĺžila i veková hranica občanov. Pred päťdesiatimi rokmi ľudia väčšinou zomierali pri dosiahnutí vekovej hranice: 60 - 70 rokov. V súčasnej dobe sa veková hranica posunula na 70 - 80 - 85 rokov.
V našej obci žijú i 90-roční občania: Ondrej Poliak, zomrel v tomto roku, Zuzana Zelinová - žije. To sú najstarší obyvatelia obce.
K viac ako 80-ročným patria títo občania a občianky: Zuzana Švábiková, Mária Smržová (zomrela), Mária Halúsková, Anna Galierová, Anna Dupkalová, Mária Franeková, Magdaléna Paršová, Mária Albertová, Mária Dupkalová, Ondrej Paršo, Jozef Kubica.
32 občanov je viac ako 75-ročných Aj umrtnosť dospelých je nižšia. Vplyv na vyšší vek a malú úmrtnosť majú rôzne okolnosti: úplné zabezpečenie v starobe - starobný dôchodok, sociálne a iné dôchodky a podpory, hygiena bývania, používanie hygienických zariadení, dobre stravovanie, bezstarostný život, lekárska starostlivosť, používanie najnovších liekov - výživa pre srdce, cievy a nervovú činnosť, liečenie v liečebných zariadeniach - bezplatne. Osamelí občania, o ktorých sa nemá kto starať, môžu dožiť svoj život v domoch dôchodcov, v ktorých sú plne zaopatrení a môžu sa v nich voľne pohybovať. Všeobecné sociálne pomery v obci sú dobré až veľmi dobré.
34 občanov vlastní osobné automobily. Počet vlastníkov automobilov s rôznymi značkami z roka na rok stúpa. 10 občanov má svoje vlastné traktory i s vlečkami, ktoré používajú pri vození dreva, zvážaní obilia, sena, ďateliny, obilia, zemiakov, stavebného a iného materiálu. Dvaja občania vlastnia mláťacie mašiny - mláťačky. V čase žatvy mlátia obilie tým občanom, ktorí ešte vlastnia pôdu.
Mnohé rodiny vlastnia moderné šrotovníky na obilie, ktoré si väčšinou zhotovujú sami. Iní majú zváracie aparáty, rôzne druhy miešačiek na elektrický pohon, ktoré používajú pri stavbách na miešanie betónu a malty. Sú veľmi dobrými pomocníkmi, lebo uľahčujú ťažkú ľudskú namáhavú prácu. Mnohí občania vlastnia i výťahy na dopravovanie stavebného materiálu pri stavbách, cirkuláre na pílenie dreva a rezanie dosák, hobľovačky, vŕtačky na ručný a elektrický pohon, šijacie a pletacie stroje, kompresory na striekanie fasád domov, rôzne čerpadlá a iné stroje a nástroje.
Takmer všetci občania sa starajú o skrášlenie a vylepšenie svojho životného prostredia. Majú veľmi pekne oplotené rodinné domy, upravené kvetinové záhradky, ktoré hýria a prekvitajú mnohými farbami kvetov. Môžeme usúdiť, že naši občania sa majú veľmi dobre. Žijú v hojnosti, spokojnosti a šťastí. Nájdu sa i malé výnimky.

Rok 1989
Bol to rok, ktorý sa hlboko zapíše do našich dejín. Demonštrácie, protestné štrajky na Václavskom námestí dňa 17. novembra prejavovali nesúhlas k vývoju našej spoločnosti. Už 25. novembra odstupuje generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany, ako i ostatní členovia a kandidáti. Starý režim zanikol v prepadlisku a nastoľuje sa nový, demokratický režim.

Opis obce
Pri budovaní obce sa dosiahli veľmi dobré výsledky. Pokračovalo sa na výstavbe náhradnej reštauračnej budovy. Zabezpečovali sa práce na stavbe kanalizácie dokončením trasy od staveniska čističky po štátnu cestu I. triedy. Započalo sa s prístavbou materskej školy. Pre 10 rodinných domov na Dielniciach sa vybudoval vodovod a príjazdová komunikácia. Okresná správa ciest vykonala úpravu cesty III. triedy smerom do Lodna. Rozšíril sa športový areál, vylepšila sa hracia plocha futbalového ihriska. Zrekonštruovali sa priestory zakúpené od Rudolfa Dragóňa pre účely Drobnej prevádzkarne pri MNV. Z jej príjmov, ktoré činili 6,300 tis. Kčs boli zakúpené mechanizmy: 2 kusy vozidlá LIAZ, traktor, fekálny voz, ÁVIA Furgon, štartovací a umývací vozík.

Školstvo a telových.
Počet tried na základnej škole sa nemení, znížil sa počet žiakov na 361. Predsedom rodičovského združenia sa stal prom. právnik Kostra. Futbalisti si posledné štyri ročníky zapíšu do svojej histórie ako veľmi úspešné. Veď počas týchto rokov dokázali trikrát postúpiť až do I. A triedy krajskej súťaže.

Obyvateľstvo
Narodilo sa 35 detí, z toho 15 chlapcov. Sobáš uzavrelo 28 manželských párov, zomrelo 16 občanov. Počet obyvateľov sa zvýšil na 2231. starosta obce kronikár

Zápisy v I. zväzku kroniky začínajú rokom 1932 a končia zápisom roka 1989.
Na písaní kroniky sa podieľali nasledovní kronikári v týchto rokoch:
1932 - 1935 Pavol Galvánek, uč. rímskokatolíckej školy
1936 - 1940 Zoltán Galvánek, uč. rímskokatolíckej školy
1942 - 1943 Alojz Eichler, uč. rímskokatolíckej školy
1944 sa nepísal
1945 - 1949 Ján Reck, učiteľ štátnej ľudovej školy
1950 - 1971 Anna Švábiková, učiteľka základnej školy
1972 - 1983 Anna Švábiková, učiteľka základnej školy
1984 - 1989 Justín Šamaj, dôchodca

Kysucký Lieskovec 1. marca 1992, starosta obce Jozef Čuntala

Kronika obce Kysucký Lieskovec diel II.

Táto kniha záznamov II. dielu kroniky obce obsahuje 472 strán

Pamätná kniha obce Kysucký Lieskovec - I. zväzok kroniky bol založený v roku 1932

II. zväzok kroniky je vedený od roku 1990.
r. 1990 - 1993 Mária Klušáková, vychovávateľ
r. 1999 - 2006 Horváthová Ľudmila, učiteľka ZŠ

Druhý zväzok kroniky začneme pohľadom do minulosti kraja a našej obce.
Kysuce patrili do Nitrianskeho kniežatstva. Najstaršou písomnou správou pre Kysuce je Bélova listina z roku 1244, ktorou daroval Bohumírovi - synovi Sobeslava kraj "KIS ZUCZE". Darovaná časť ohraničuje veľký majetok na západ od rieky Kysuca. Je to v podstate územie neskoršieho Budatínskeho panstva. Už listiny z obdobia vlády kráľa Albrechta Habsburského nás prvýkrát úplne zoznamujú s majetkovými pomermi na Kysuciach. V roku 1436 daroval Žigmund Jurajovi z Hatného Budatínske panstvo a až v roku 1438 na základe listiny sa prvýkrát dozvedáme v rozsahu panstva, ku ktorému patrili hrad Budatín a dediny - Budatín, Chlmec, Vranie, Dubie, Budatínska Lehota, Nesluša, Povina, Radoľa, Brodno, Zádubie, Kysucké Nové Mesto a Kysucký Lieskovec.
V roku 1658 prešli dediny Povina a Kysucký Lieskovec na valašské právo. V 2. polovici 16. storočia v chotári Kysuckého Lieskovca vznikla na valašskom práve osada Dunajov a Ochodnica. Na začiatku 18. storočia na kopaničiarskom práve vznikla vydelením z chotára Kysucký Lieskovec osada Lodno.
Prvá písomná zmienka v našej obci je v roku 1438. Prvý zaznamenaný názov našej obce bol - LEZKOVECZ.
Obec vznikla na starej obchodnej ceste vedúcej cez Kysuce do Sliezska. Leží v 358 m.n.m., obkolesená krásnymi vrchmi Javorníkov, Kysuckej Vrchoviny a Kysuckých Beskýd, pomedzi ktoré sa prediera v dĺžke 66 km rieka Kysuca. Popri poľnohospodárskych prácach sa obyvateľstvo zaoberalo aj výrobou šindľa, dreveného náradia, sit a riečic. Pri obci bol pánsky rybník a tak nechýbal ani rybolov, neskôr drotárstvo, pletenie lubkových košíkov a pod. Neskôr obyvatelia odchádzali na sezónne práce, často až do Ameriky.
Pôvodná ľudová architektúra - dreveničky pokryté šindľom - sa z našej obce takmer vytratili. V obci zostali ešte zvyšky starej zelene: lipy na cintoríne (i keď už bola ich časť vyrúbaná aj napriek ochranárom, ktorí poukazovali na ich vzácny vek) a skupina topoľov na brehu Kysuce.
Z obce vedie turistický chodník cez Korcháň do Starej Bystrice.

Ako rástla naša obec od prvých záznamov
- v roku 1598 mala obec 13 domov
- v roku 1658 11 sedliackych a 4 želiarske hospodárstva
- v roku 1784 124 domov a 681 obyvateľov
- v roku 1828 150 domov a 971 obyvateľov
- v roku 1900 828 obyvateľov
- v roku 1940 1209 obyvateľov
- v roku 1970 2135 obyvateľov

V pečati obce je listnatý lieskový strom. Pečať s týmto obrazom sa používa od roku 1784

Aké boli názvy našej obce:
- od roku 1927 - Lieskovec
- od roku 1927 do r. 1944 - Lieskovec nad Kysucou od roku
- od r. 1944 - Kysucký Lieskovec

Medzi prvé zaznamenané priezviská našich obyvateľov z roku 1690 boli: Vaňo, Tomáš, Pyskatý, Butora, Javor, Mozol, Mráz, Hajduch, Kotrben, Ďuroška, Malík, Lacko, Šamaj.
Do životopisu našej obce patria nasledovné objekty a stavby:
- pánsky rybník - známy z roku 1690 (neskôr stav)
- furmanská krčma (u Friša)
- vodný mlyn (u Slučiaka, neskôr u Hmíru)
- zvonica a dva zvony na cintoríne z roku 1768 (dnes chránená pamiatka)
- najstaršia škola z roku 1913
- pôvodne ľudová ZŠ dnes MŠ v roku 1942
- menšinové družstvo za Kysucou založené v roku 1978
- rímskokatolícky kostol vysvätený v roku 1950
- starý kultúrny dom z roku 1957 (zhorel v roku 1981 a bol nanovo vybudovaný)
- celoobecná JRD v roku 1958
- zdravotné stredisko v r. 1963
- základná škola v r. 1965
- celoobecný vodovod v roku 1965
- fara v roku 1969
- nová cesta okolo obce v r. 1969
- požiarna zbrojnica v r. 1972 a nadstavba pri ĽŠU v r. 1982
- futbalové ihrisko s tribúnou v r. 1975
- haly na brojlery v r. 1975
- sklad propan-butánu v r.1978
- lyžiarsky vlek v r. 1985
- nový kultúrny dom v r. 1988

Kronikári:
Roky 1990 - 1993 - Mária Klusáková, vychovávateľ
Roky 1999 - 2006 - Ľudmila Horváthová, učiteľka
Narodila som sa 21.4.1950 v Žiline. Celý svoj život som prežila v obci Kysucký Lieskovec. Po ukončení ZŠ, SVŠ a PŠ som začala pracovať ako učiteľka na roč. 1.- 4. Z práce s deťmi som mala veľkú radosť. V roku 2006 som dovŕšila dôchodkový vek, ale i napriek tomu ešte naďalej pracujem ako učiteľka. Pokračujem v písaní kroniky od r. 1999 po nepísaných rokoch 1994-1998.

Roky 1999 - 2000
Každá krajina, každý národ, každé mesto, obec i farnosť má svoju vlastnú neoceniteľnú históriu, s ktorou sú nerozlučne spojené i mnohé historické a umelecké pamiatky. Každý občan by mal prežiť život naplno a vychutnať krásu okamihov v obci, v ktorej býva.
Voľby: V decembri roku 1998 sa v našej obci uskutočnili voľby do obecného zastupiteľstva. Z celkového počtu voliacich občanov sa volieb zúčastnilo _ čo činilo _ %. Vo voľbách kandidovalo _ poslancov za rôzne strany.
Dňa 15. januára 1999 o 17:00 hod. sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie zvolených poslancov, na ktorom sa zúčastnila aj prednostka OÚ pani Ing. Svrčková Jana, poslanec NR SR Marián Antický a odstupujúci starosta obce Paršo Bohuš, ako aj novozvolená starostka pani Červienková Viera. Okrem starostky obce bolo vo voľbách zvolených 12 poslancov, ktorí boli rozdelení do jednotlivých komisií s nasledovnými funkciami:
Blažej Chupáč - SNS - zástupca starostky, komisia vodného hospodárstvo
Štefan Mrenka - HZDS - komisia pre zmluvné vzťahy
Ing. Štefan Ficek - KDH - komisia pre energetiku a telekomunikácie
Ing. Pavol Šadlák - KDH - komisia pre životné prostredie
Anna Kečková - nepartajná - komisia pre kultúru a vzdelávanie
Jozef Králik - HZDS - komisia pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo
Ing. Peter Podpleský - HZDS - komisia ochrany verejného poriadku
Ing. Milan Truban - KDH - komisia pre mládež
Mgr. Ľubomír Horňáček - SNS - komisia pre vzdelávanie a šport
Pavol Oškrobaný - SNS - komisia finančná a správy obecného majetku
Peter Švec - SNS - komisia pre výstavbu a uzemné plánovanie
Mária Hunčíková - SNS - komisia sociálno - zdravotná
Vytvorené komisie pracujú podľa vypracovaných plánov, pravidelne sa schádzajú a na zasadnutiach obecného zastupiteľstva informujú o svojej činnosti.
Okrem poslancov do aparátu obecného úradu patrili aj
- hospodárka a ekonómka obce pani Helena Podpleská
- kultúrna referentka pani Mária Šupolová
- matrikárka Anna Kečková
- sekretárka starostky pani Katarína Mitková
Od januára roku 2000 po odstúpení pani Podpleskej, Kečkovej a Mitkovej nastúpili:
na miesto ekonómky - Ing. Lenka Mizerová
na miesto kultúrnej referentky - p. Katarína Božeková, na dobu určitú, ale táto jej bola predĺžená
na miesto matrikárky - p. Staza Turianská, po odchode p. A. Kečkovej na dôchodok. Bola prijatá OÚ v KNM.
kultúrna referentka p. Mária Šupolová bola preradená na miesto sekretárky obce Kataríny Mitkovej, ktorá požiadala o výpoveď na dobu určitú od februára 2000 pre vážne ochorenie dieťaťa, ktoré vyžaduje osobitnú starostlivosť. Menovaná nenastúpila na svoje miesto ani po uplynutí určitej doby. Toto miesto naďalej zastáva pani Mária Šupolová

Majetok obce
Po začatí volebného obdobia od roku 1999 boli zistené veľké a vážne nedostatky z predchádzajúceho volebného obdobia. Boli odpredané školské byty učiteľom bývajúcim v nich, bývalá budova obecného úradu v centre obce, Zdravotné stredisko, ktoré ešte nie je vysporiadané, nakoľko nie je súlad medzi kúpnymi zmluvami a skutočným stavom odpredanej časti pozemku okolia zdravotného strediska a samotného zdravotného strediska. Bolo a je i naďalej potrebné vyplácať dlh za vybudovanie skládky TKO (tuhého komunálneho odpadu) v našej obci, ktorý bol na začiatku volebného obdobia - 1.900 000,- Sk, na ktorú bola založená budova kultúrneho domu a poskytnutý úver z 1. Komunálnej banky Žilina.
Okrem týchto dlhov platí obecný úrad neuhradené faktúry vo výške - 500 000,- Sk mesačnými splátkami 30 000,- Sk od 1.1. 2000. Hodnota vybudovanej skládky TKO po skolaudovaní v decembri 1999 činí 10 070 000,- Sk.
Za rok 1999 obec splatila úver s úrokami vo výške 922 000,- Sk. Za rok 2000 - 736 000,- Sk. Zostáva splatiť ešte 782 000,- Sk.
Využívajú ju aj okolité obce, okrem Kysuckého Nového Mesta. Táto skládka spĺňa všetky potrebné parametre.
Ďalším majetkom obce bola Miestna prevádzka. Nakoľko z bývalej prevádzky pri obecnom úrade boli v októbri roku 1998 založené Služby Kysucký Lieskovec s.r.o. so 100% účasťou obce, neboli ošetrené vzťahy medzi obcou a s.r.o. a preto sa museli riešiť prenájmom budov HIM (hmotného investičného majetku) vzhľadom na skládku TKO. Nakoľko obec mala úver na túto skládku TKO, ktorý musela splácať.

Rok 2014
Obec - voľby Dňa 5.11.2014 sa v obci konali komunálne voľby: pre voľby starostu obce a poslancov Obecného zastupiteľstva. Počet voličov ktorým boli vydané obálky: 1252, odovzdaných: 1251. Počet voličov v obci: 1893. Počet platných hlasovacích lístkov pre voľby OZ: 1215. Počet zvolených poslanco: 9. Počet platných hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce: 1230. Výsledky volieb podľa získaného počtu hlasov na starostu obce: 1. Magdaléna Trubanová, Mgr., nezávislý kandidát s počtom hlasov: 572, 2. Štefan Mrenka, Ing., nezávislý: 434, 3. Jana Capeková, Ing. nezávislá : 97, 4. Stanislav Jančiga, Ing., NOVA: 74, 5. Marián Masaryk, Ing, nezávislý : 53 hlasov. Na poslancov OZ: a) zvolení kandidáti: 1. Jozef Psota, SIEŤ: 560 hl. , 2. Jozef Kurucár, SIEŤ, 543, 3. Martin Jakubec, nezávislý, 524, 4. Lenka Mizerová, Ing, 460, 5. Jaroslav Kekely, SNS, 451, 6. Ján Konušík, Ing, nezávislý : 444, 7. Viera Červienková, SMER-SD : 430, 8. Pavol Frišo, Ing, KDH : 403, 9. Dáša Hunčíková, Mgr., SIEŤ: 401. b) nezvolení - náhradníci: 10. Vladimír Lašo, NOVA, 376, 11. Štefan Mrenka, Ing., nezávislý: 332, Ľubomír Kobeda, Mgr., KDH, 328, 13. Stanislav Ondreáš, KDH: 327, 14. Silvia Šprláková, Mgr., KDH: 317, 15. Július Rapčan , SMER-SD: 313, 16. Vladimír Psota, Právo a Spravodlivosť: 292, 17. Milan Králik, SNS: 286, 18. František Kováčik, SNS:274, 19. Pavol Šutý, Ing,. NOVA: 253, 20. Marcel Gomola, SNS: 219, 21. Juraj Šamaj, SNS: 211, 22. Roman Tarana, SMER-SD: 200, 23. Anna Cenigová, Právo a Spravodlivosť: 189, 24. Dušan Dirbák, SMER-SD, 184, 25. Marián Masaryk, nezávislý: 141, 26. Slavomír Kubinec, SMER-SD: 139, 27. Peter Ondreáš, SMER-SD: 134, 28. Peter Dubeň, SMER-SD: 122, 29. Miroslav Capek, Bc., nezávislý: 111, 30. František Nemček, Ing., SMER-SD: 96, 31. Jaroslav Suľa, Právo a Spravodlivosť, 82, 32. Janka Škorová Mgr., 78 hlasov.

Rok 2013
Obec: Kultúra
Kultúrne akcie v roku 2013
Fašiangy: Vystúpenie FS v Žiline na Carneval Slovakia
- Pochovávanie basy v kultúrnom dome
- Sprievod masiek FS mestom Čadca
MDŽ: Posedenie v kultúrnom dome s občerstvením
Veľkonočná výstava kraslíc a dekorácií v CVČ
Stavanie obecného mája v centre obce
Účasť FS v PĽR - Zebrzydowice na súťaži Zlatý klas, kde vyhrali prvé miesto vo svojej kategórii
Deň požiarnikov - Svätý Florián
Deň matiek - v programe: IV. ročník prehliadky "Amatérsky heligonkár a akordeonista v spolupráci zo ZUŠ
29.5. sa v našej obci uskutočnil medzinárodný beh harmónie s horiacou pochodňou
MDD - karneval pre deti v telocvični ZŠ
Vojana - pálenie jánskeho ohňa na pleši
16. ročník súťaže mladých talentov - Lieskovský oriešok
Obecné hody:
Piatok 19.7.2013 - večerné kino v centre obce
Sobota 20.7.2013 - na futbalovom ihrisku turnaj žiakov a dorastencov, v centre obce - IV. ročník beh obcou, slávnostné zahájenie vystúpenia: detí z MŠ, CVČ, ZUŠ a spevokolu Lienka, FS z Ochodnice, Kysuckého Lieskovca, Zebrzydowic, Kysuckí junáci, Bobři z Bolatic, DH Lieskovanka, Imitátor - Bobeš, koncert skupiny Ploštín Punk, Komajota, a na záver disco
Nedeľa 21.7.2013 - slávnostná svätá omša v kostole s posvätením sochy svätého Floriána - patróna hasičov, na futbalovom ihrisku turnaj internacionálov, športové hry pre deti, zápas "A" mužstiev, kopanie jedenástok, preťahovanie lanom, súťaž okolitých DHZ o pohár starostu obce, vystúpenie FS v družobnej obci Bolatice (ČR),
13.9. - vysvätenie krížovej cesty z Laliné do Rovne otcom biskupom Tomášom Galisom za hojnej účasti občanov obce aj hostí.
V októbri posedenie pre seniorov z príležitosti mesiaca úcty k starším s jubilantmi a rodičmi novorodencov
V decembri Mikuláš a Silvester. Cez Vianoce I. ročník Vianočnej burzy, ktorú konferoval Štefan Hruštinec

Matrika - Evidencia obyvateľstva
Počet obyvateľov: 2375, počet zomretých: 25 občanov, počet narodených detí: 16, počet odhlásených: 29 a prihlásených 29 občanov, počet uzatvorených manželstiev: 6, počet jubilantov: 18 r. : 33, 50 r. : 39, 60 r.: 21, 70 r.: 15, 80 r.: 4, 90 r.: 2. Najčastejšie mená pre novorodencov - Laura, Matúš, Dávid.

Hospodárenie
Použitie prebytku hospodárenia za rok 2013: rozpočtový výsledok hospodárenia
Bežné príjmy spolu: 1.196.794,86
z toho bežné príjmy obec: 1.178.163,41
bežné príjmy RO: 18.631,45
Bežné výdavky spolu: 1.152.351,34
z toho bežné výdavky obec: 413.228,10
bežné výdavky RO: 739.123,24
Bežný rozpočet: 44.443,52
kapitálové príjmy spolu: 8.500,00
z toho kapitálové príjmy obce: 8.500,00
kapitálové príjmy RO : 0
Kapitálové výdavky spolu: 27.176,83
z toho kapitálové výdavky obce: 27.176,83
kapitálové výdavky RO: 0
Kapitálový rozpočet: - 18.676,83
prebytok/schodok bežného a kapitálového rozpočtu: + 25.766,69
príjmy z finančných operácií: 3.000,00
výdavky: 27.547,92
rozdiel: 27.547,92
príjmy spolu: 1.208.294,86
výdavky spolu: 1.207.076,09
hospodárenie obce: 1.218,77

Prebytok rozpočtu v sume 1.218,77 použitý na tvorbu rezervného fondu
- účtovný výsledok hospodárenia - rozdiel výnosov a nákladov
Obec Kysucký Lieskovec -35.844,76
MŠ Kysucký Lieskovec + 5.437,58
ZŠ Kysucký Lieskovec - 5.756,14
CVČ Kysucký Lieskovec 0
ZUŠ Kysucký Lieskovec + 815,08
Celkom - 35.348,24

Udalosti
Poslanci obecného zastupiteľstva na základe žiadosti občanov zvolali verejné zhromaždenie občanov obce, písomne pozvali všetkých, ktorým nie je ľahostajný chod obce. Starosta sa občanom písomne ospravedlnil a zdôvodnil, prečo sa tohto zhromaždenia nezúčastní. Zároveň sa v liste vyjadril k pálčivým problémom obce, na ktoré upozornili poslanci referendom v minulom roku, teda: 22 a 8-bytovka nad PZ, školská jedáleň, krížová cesta, umelé ihrisko pri ZŠ, Skládka TKO, Služby K.L. s.r.o., pouličné osvetlenie, rybníky, vodovod a kanalizácia, CVČ a vysvetlil pohľadávky a záväzky obce. Zhromaždenia sa zúčastnilo okolo 40 ľudí. Po ňom prebehla v obci ďalšia petičná akcia za zvolanie nového referenda. Nepodpísalo ju 30 percent voličov (to je asi 560 ľudí), teda neprebehlo.
V polovici októbra bola zbúraná obecná budova v centre obce, teda aj zrušená prevádzka: Rozličný tovar a kvetinárstvo, tiež zrušený objekt CO a sklad PIO z dôvodu revitalizácie centra obce.
9 novembra sa konali voľby do zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Počet kandidátov: 23. Volili sa 3 poslanci. Tiež voľby predsedu ŽSK z 5 kandidátov. Za našu obec bol počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do zastupiteľstva: 407, najviac hlasov získal v počte 120 p. Vladimír Macašek - prednosta úradu SMER - soc. demokracia na zvolený obvod a obec p. Pavol Šutý - Nová väčšina - dohoda. Počet platných hlasovacích lístkov pre voľby predsedu: 402, najviac hlasov získal Ing. Juraj Blanár s počtom hlasov 270.
Dňa 5.2.2013 tragicky zahynul p. Miloš Helt vo veku 39 rokov, keď pri prevoze PZ na vypočúvanie v nastráženej chvíli vyskočil z auta rovno pod kolesá kamiónu obci Povina. Zostalo po ňom 6 detí a manželka v zlej finančnej situácii, preto občania obce vyhlásili verejnú finančnú zbierku na pomoc rodine.

ZŠ
Šk. rok 2012/13
Počet pedagogických zamestnancov: 24, prevádzkových: 8. Počet tried: 15, 5 tried na 1. stupni, 10 tried na 2. stupni. Počet žiakov spolu: 284 z toho 141 chlapcov a 143 dievčat, 95 žiakov 1. stupňaz toho 49 chlapcov a 46 dievčat, 189 žiakov 2. stupňa z toho: 92 chlapcov a 97 dievčat.
Šk. rok 2011/12
Počet pedagogických zamestnancov 25, prevádzkových 8, počet tried: 16, 6 tried na 1. stupni a 10 tried na 2.stupni. Počet žiakov spolu 284 z toho 132 chlapcov a 152 dievčat, 99 žiakov 1. stupňa z toho 51 chlapcov a 48 dievčat, 185 žiakov 2. stupňa z toho 81 chlapcov a 104 dievčat.

CVČ
Na začiatku roku bola z funkcie riaditeľky CVČ odvolaná Mgr. Magdaléna Trubanová. Obec ako zriaďovateľ vyhlásil 8.4.2013 výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa na čiastočný pracovný úväzok z úsporných dôvodov. Túto funkciu obsadil Mgr. Juraj Vnuk.

Počasie
Vlaňajší rok, čo sa týka počasia, bol podobný ako roky minulé, výnimkou bola zima bez snehovej nádielky.

Rok 2012
Samospráva
Kultúra v obci:
- 6.1. pripravil DHZ Kysucký Lieskovec I. ročník halových hier pre deti v kultúrnom dome (KD)
- 21.1. sme sa zabavili na VII. obecnom reprezentačnom plese, do tanca hrala skupina Eso a v programe sa predstavila tanečná skupina IN DANCE GROUPE zo Žiliny
- 25.1. sa občania obce mohli v kultúrnom dome stretnúť s ministrom kultúry Mgr. Danielom Krajcerom a diskutovať o svojich problémoch
- 3.2. zábava pokračovala na Poľovníckom plese
- 13.2 Karneval pre deti
- 19.2. vyvrcholenie fašiangov - fašiangovou zábavou s polnočným pochovávaním basy
- 8.3. MDŽ - oslava bola zrušená z dôvodu úmrtia p. Oškrobanej
- 8.4. Veľkonočná zábava
- 3.4. Stavanie obecného mája s členmi DHZ, FS a DH z Kysuckého Lieskovca
- 5.5. Deň požiarnikov - svätý Florián
- 13.5. Deň matiek v kultúrnom dome - program deti z MŠ, ZŠ CVČ a ZUŠ v Kysuckom Lieskovci, tiež členky FS a DH Lieskovanka
- 25. 5. III. ročník Amatérsky heligonkár a akordeonista v KD
- 9.6. ukončenie tanečného kurzu žiakov ZŠ - Venček
- 23.6. vojana na vrchovine Pleš
- 25.6. už 15. ročník súťaže mladých talentov Lieskovský Oriešok
- 20.7, 21.7., 22.7. Hodové slávnosti obce
piatok: večerné kino v centre obce - Bobule 1
sobota: turnaj žiakov - II.r. - na futbalovom ihrisku
beh obcou - III. r.
vystúpenia detí, folklórnych súborov (FS) aj z PĽR, ČR.
vystúpenie žilinskej skupiny AYA
vystúpenie speváka Mira Jaroša, večerná disco-zábava
nedeľa: slávnostná hodová svätá omša v kostole, na futbalovom ihrisku turnaj internacionálov, futbalové zápasy, športové popoludnie pre deti, kopanie jedenástok, preťahovanie lanom horný a dolný koniec obce, večerné kino v centre obce - Bobule II.
- 25.10. z príležitosti október mesiac úcty k starším sme v KD privítali jubilantov, uvítali novorodencov a 18 ročných
- 24.11. Katarínska zábava v KD
- 5.12. Štefanská zábava
- 31.12. Silvestrovská kapustnica v centre obce a chate v Rovniach.

Udalosti v obci
Nešťastnou udalosťou bolo, že v noci z 12. - 13.2 zhorela novopostavená obecná chata v Rovniach.
V súvislosti s rozsiahlymi námrazami a snehovou kalamitou došlo k poškodeniu rozvodných sietí a k zamrznutiu vody v potrubí. Obec vyhlásila 22.2.2012 o 15:00 hodine na území obce mimoriadnu situáciu. Časť obce, cca 100 občanov bol odstavených od pitnej vody. Tento stav trval 2 týždne. Občanov zásobovali cisternami s pitnou vodou. Na to 29.2.2012 bola vyhlásená meteorologická výstraha II. stupňa - vietor - silný a nárazový.
10.3. sa konali voľby do NR SR. Víťaznou politickou stranou na ďalšie volebné obdobie na Slovensku sa stala strana SMER - Sociálna demokracia. V našej obci stranu SMER voliči podporili svojimi 835 hlasmi.
Obec ako zriaďovateľ vyhlásila výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľa MŠ a ZŠ v Kysuckom Lieskovci. Prihlášky trebalo doručiť do 31.7.2015 na obecný úrad. MŠ mala jedného kandidáta - Bc. Katarínu Králikovú, ktorá sa stala staronovou riaditeľkou MŠ. ZŠ mala 3 kandidátov - víťazným bol Mgr. Ľubomír Horňáček, ktorý sa tiež stal staronovým riaditeľom Základné školy. Riaditeľstvo MŠ a ZŠ v K.L. oznámilo rodičom a zamestnancom školy, že dňa 26.11. o 6:00 vstúpili do celoslovenského štrajku, ktorý trval 2 dni.
Poslanci obecného zastupiteľstva uskutočnili v centre obce 13.12. stretnutie občanov s poslancami z dôvodu vyhlásenia referenda na 15.12. za odvolanie starostu obce.
Výsledky: počet oprávnených voličov 1876, počet odovzdaných lístkov: 792, počet platných lístkov 778, počet neplatných lístkov 14, počet hlasov "áno" 729, počet hlasov "nie" 49. Keďže sa referenda nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, referendum bolo neúspešné. Táto udalosť bola medializovaná takmer vo všetkých, no hlavne v oblastných novinách.

Evidencia obyvateľstva
Novonarodené deti: 21 z toho 11 dievčat a 10 chlapcov
Zomrelých občanov: 20 z toho 13 žien a 7 mužov
Počet obyvateľov: 2385 občanov
Prihlásených: 28 (z KNM, Dunajova...)
Odhlásených: 23 (do KNM, Žiliny, Krásna nad Kysucou...)
Sobáše: 13 z toho 12 v miestnom kostole, 1 na úrade
Jubilanti: 18 r. - 23, 50 r. - 36, 60 r. - 31, 70 r. - 12, 80 r. - 16, 90 r. - 1 - p. Tomáš Paršo.

Počasie
Tento rok začal teplou a upršanom zimou, ktorá už vo februári prešla do mrazivej až sibírskej zimy, so snehovo až kalamitnou nádielkou snehu. Pri silných mrazoch došlo k zamŕzaniu vody v potrubiach. Jar sa ohlásila teplým no suchým počasím. Jún bol daždivý a leto extrémne horúce. Jeseň bola pekná a teplá. Prvý sneh napadol na konci októbra. Nasledovala dlhá a chladná zima.

ZUŠ 2011/2012
Od svojho vzniku 1.9.2008 sa rozrástla o pobočky v Nesluši, Žiline a Skalitom. Počas školského roka začala obec s prístavbou ZUŠ a MŠ z finančných príspevkov EU. Navštevujú ju aj deti okolitých obcí. Počet žiakov je 147, z toho v hudobnom odbore je 88 žiakov, 40 vo výtvarnom odbore, 9 v literárno-dramatickom a 10 v tanečnom.
Aktivita školy spočíva v tematických koncertoch a triednych besiedkach, výchovno-vzdelávacích projektoch, rôznych súťažiach a prehliadkach, a vystúpením žiakov na obecných podujatiach.

MŠ
V tomto školskom roku boli v prevádzke 4 triedy s počtom detí 81, z toho 25 predškolákov. V 1. triede sú 2-3 ročné deti a je ich 11, v 2. triede sú 3-4 ročné deti a je ich 23, v 3. triede sú 4-6 ročné deti a je ich 24, v 4. triede sú 5-6 ročné deti a je ich 23, z toho 1 integrovaný a 3 osobitná - odložená školská dochádzka. Počet pedagogických zamestnancov - kvalifikovaných: 7. Má za sebou bohatú aktivitu a prezentáciu školy na verejnosti i účasť na akciách poriadaných obcou: jubilanti, Mikuláš, Deň matiek, stavanie mája, MDD...

CVČ
CVČ v našej obci zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase. V tomto roku sa zapojilo do projektu Coop jednota "Nech sa nám netúlajú...". Má za sebou naozaj bohatú činnosť či už v oblasti kultúry, športu, vzdelávania...

ZŠ šk. rok 2010/2011
Počet pedagogických zamestnancov: 23, prevádzkových: 8, počet tried: 16, 6 tried na 1. stupni, 10 tried na 2. stupni, počet žiakov spolu 286, z toho 128 chlapcov, 158 dievčat, 94 žiakov 1. stupňa z toho 43 chlapcov a 51 dievčat, 192 žiakov 2. stupňa z toho 85 chlapcov a 107 dievčat. Počet detí zapísaných v školskom klube: 47. Počet detí, ktoré sa stravujú v školskej jedálni: cca 100. Trvanie jednej vyučovacej hodiny: 45 minút.