Obec Kysucký Lieskovec leží na západnom okraji Kysuckej vrchoviny pri ústí Lodňanky do Kysuce v nadmorskej výške 368 metrov. Je súčasťou dolných Kysúc, položená v severnej časti Slovenska. Situovaná je 15 km severne od Žiliny a 15 km južne od Čadce. Obec susedí s Lodnom na východe a Ochodnicou na západe. Našu obec a Ochodnicu delí rieka Kysuca a dvojkoľajová železnica. Najdlhšiu susedskú chotárnu hranicu má obec s Kysuckým Novým Mestom, (vzdialenosť KNM od Kys. Lieskovca je 5 km) Lodnom a Povinou. Na mape je zaznačená na 18.811 západnej zemepisnej dĺžky a 49.337 severnej zemepisnej šírky. V roku 1932 bola naša obec charakterizovaná ako 6 km dlhý chotár, v ktorom väčšiu časť tvoril pasienok a les, menšiu časť tvorila orná pôda. V minulosti dostali určité obce špecifické pomenovanie, ktoré sa používajú i dnes: u Bútorych, pod Lánom, Pod Hôrkami, na Dielniciach, v Hliniskách, za Riekou, na Hôrach, ako i na Cholvarkoch (cholvarky – v lese zhotovené chlievy z dreva). V roku 1977 bola veľkosť katastrálneho územia 1320 ha. Výmera pôdy bola 579 ha, z toho 320 ha tvorila orná pôda. Obec Kysucký Lieskovec má do 800 domov, v ktorých žije 2394 obyvateľov. Ročný prírastok detí je cca 20 – 25.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1438 pod názvom Leskovecz. Patrila budatínskemu hradnému panstvu, bola založená na zákupnom práve. Kým dostala pôvodný názov, vystriedala ich niekoľko. V roku 1598 v nej bolo trinásť domov a mlyn. V roku 1658 to bolo už 11 sedliackych domov, 7 železiarskych hospodárstiev a krčma. O viac ako sto rokov, v roku 1784 obec tvorilo už 124 domov a 681 obyvateľov. Kysucký Lieskovec bol známy pastierstvom, roľníctvom, drotárstvom, košíkarstvom, šindliarstvom a výrobou riečic.

Obyvatelia sa hlásia prevažne k rímskokatolíckemu náboženstvu. Faru zriadili v roku 1950. Medzi dlhodobo pôsobiacich farárov patril najmä dekan Anton Kopásek. V obci sa nachádza kostol sv. Svorada a Benedikta z roku 1950, kaplnka na poľnej ceste v Rovniach a zvonica na cintoríne. V nej sú umiestnené zvony z rokov 1768 - 1770.

Medzi významné udalosti patrí vysvätenie kostola sv. Svorada a Benedikta (1953), vybudovanie športového areálu s tribúnou (1975), postavenie kultúrneho domu (1988), oslava 555. výročia prvej zmienky o obci (1993), postavenie čističky odpadových vôd (1994), postup futbalistov do II. celoštátnej ligy (2003).

V obci sa nachádzajú kultúrne pamiatky: Zvonica na cintoríne - zvony odliate v r.1768 a 1770, Kostol sv. Svorada a Beňadika, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v časti obce Rovne, Krížová cesta v časti obce Rovne.